Skrátili pohotovosti a teraz sa plnia urgenty nemocníc

Kým jedným lekárom sa uľavilo, iným sa pridala práca. Pacienti namiesto pohotovostí chodia do nemocníc

Keď vlani ministerstvo zdravotníctva chystalo zmeny vo fungovaní pohotovostí, vypracovalo si analýzu, nakoľko sú využívané. Výsledkom bolo, že po 23. hodine sú vyťažené len minimálne. Rezort sa preto s lekármi dohodol, že nonstop lekárska služba prvej pomoci sa skráti. Od júla minulého roka sú už ako ambulantné pohotovosti dostupné len do 22. hodiny. TREND zisťoval, ako sa zmeny odrazili v praxi. Podľa ohlasov z terénu si ľudia našli spôsob, ako sa k ošetreniu dostať aj v nočných hodinách – začali plniť urgenty a vyťažovať záchranky. Pre pacientov to znamená dlhšie čakanie v nemocniciach a pre tamojších lekárov viac práce.

Vyšetria komplexne

Túto situáciu potvrdili veľké štátne aj menšie všeobecné ústavné zdravotnícke zariadenia. Tvrdia, že medzi 22. a 7. hodinou im medziročne od júla do decembra pribudli pacienti rádovo v stovkách. Napríklad v žilinskej Fakultnej nemocnici stúpol ich počet o 12,5 percenta. Vo Fakultnej nemocnici Trenčín a Univerzitnej nemocnici Košice zaznamenali nárast o zhruba dvadsať percent.

Aj najväčšia súkromná sieť nemocníc Svet zdravia potvrdzuje, že urgentné príjmy a ich personál sú preťažené. „Nie pacientmi v neodkladnom zdravotnom stave, ale tými, ktorí s menej závažnými diagnózami obchádzajú ambulantné pohotovosti, respektíve na urgenty prichádzajú z dôvodu skrátenej alebo nezabezpečenej prevádzky ambulantnej pohotovostnej služby,“ uvádza hovorca siete Tomáš Kráľ. Jediná nemocnica, ktorá eviduje aj po zavedení zmien približne rovnaký počet ošetrených, je Univerzitná nemocnica Bratislava. Podľa hovorkyne Evy Kliskej je to však spôsobené aj tým, že pacienti v Bratislave a v okolí sú dlhé roky zvyknutí navštevovať centrálne príjmy s diagnózami, ktoré možno riešiť na pohotovosti. Podľa odhadov banskobystrickej Fakultnej nemocnice F. D. Roosevelta zhruba 30 percent prípadov, ktoré riešia na urgentoch, tam nepatrí. Týkajú sa pacientov, ktorí mávajú dlhšie pretrvávajúce ťažkosti alebo zhoršené chronické ochorenie, s ktorými by mali vyhľadať všeobecného lekára alebo špecialistu v ambulancii v riadnych ordinačných hodinách.

Do nemocníc tiež chodia so zraneniami, ktoré sa im stali ešte v daný pracovný deň doobeda či dokonca pred niekoľkými dňami. „Vedia, že tu absolvujú všetky vyšetrenia naraz a nemusia navštevovať viacerých lekárov špecialistov. Takéto prípady zahlcujú našich zdravotníkov a často sú dôvodom dlhších čakacích dôb a preplnených čakární,“ dodáva hovorkyňa žilinskej nemocnice Lenka Záteková.

Využívajú záchranky

Podľa prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska a riaditeľa bardejovskej nemocnice Mariána Petka sa zvýšil počet pacientov najmä na internistickej časti urgentných príjmov. Najväčší nápor pocítili v chrípkovom období. „Druhý signifikantný nárast, ktorý vidíme, je počet pacientov, ktorých k nám privezie záchranná zdravotná služba a evidentne nepatria na urgentný príjem, ale ambulantnú pohotovosť,“ dodáva. Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby nemá dáta, ktoré by explicitne hovorili o tom, či je priama úmera medzi skrátením časov pohotovostí a počtom zásahov záchraniek. Ako povedala hovorkyňa Alena Krčová, pracujú s dátami za celý rok a bolo by nekorektné vzhľadom na množstvo faktorov, ktoré ich ovplyvňujú, vytiahnuť z nich iba tento ukazovateľ. Faktom podľa nej zostáva, že počet volaní na tiesňovú linku 155 aj výjazdov sanitiek rastie. K „zneužívaniu“ urgentov nemusí ľudí navádzať len to, že vedia, že ich na nich komplexne ošetria. Ďalší dôvod môžu byť finančné očakávania. Podľa M. Petka sa často stretávajú s tým, že pacienti si myslia, že keď ich do nemocnice privezie záchranka, tak za ošetrenie nemusia platiť. So zmenami vo fungovaní pohotovostí sa však vlani zaviedli aj vyššie poplatky za ošetrenie na centrálnych a urgentných príjmoch. Stúpli z dvoch eur na desať.

V nemocniciach Sveta zdravia majú skúsenosť, že pacienti majú tendenciu poplatok vnímať ako platbu za nadštandard a po jeho zaplatení vyžadujú o to urgentnejšie ošetrenie. V regiónoch s vysokým podielom marginalizovaných sociálnych skupín sú poplatky zase ťažko vymožiteľné. „Ak by mali naozaj plniť regulačnú funkciu, ich hodnota by mala byť vyššia,“ hovorí T. Kráľ. Od platby sú zo zákona oslobodení tí, ktorých ošetrenie presiahlo dve hodiny, prišli bezprostredne po úraze alebo boli následne hospitalizovaní. Tiež pacientky, ktorých zdravotné ťažkosti súvisia s tehotenstvom, a držitelia zlatej Janského plakety.

Vyššie príjmy aj náklady

V minulosti platili 1,99 eura všetci pacienti okrem tých, ktorých si nechali v nemocnici. Rozšírením okruhu tak klesol počet platiacich. Napríklad v trenčianskej nemocnici z viac ako 11,5 tisíca v roku 2017 na necelých 6,5 tisíca v roku 2018. No keďže sa poplatok zvýšil na desať eur, nemocnice to finančne nezasiahlo. Na centrálnych príjmoch v hlavnom meste v druhej polovici predminulého roka od pacientov vybrali 62-tisíc eur, vlani to v porovnateľnom období bolo už vyše 140-tisíc eur.

„Nové“ peniaze sa v nemocniciach dlho neohriali. V súvislosti so zvýšeným náporom pacientov začali zdravotníci tlačiť na manažmenty nemocníc, aby pridali ďalších lekárov na ústavnej pohotovostnej službe a tiež aby im zvýšili mzdy. Porovnávali sa pritom s lekármi z ambulantných pohotovostí, ktorým sa zákonom priznala minimálna mzda za službu 12 eur na hodinu. „Lekári, aj neatestovaní, ktorí robia na urgentne, vytvárali tlak, aby zarábali viac ako doposiaľ. Minimum 12 eur a atestovaní ešte viac. A museli sme im vyhovieť,“ hovorí M. Petko s tým, že vyššie platy žiadajú aj sestry.

Novela, ktorá zaviedla zmeny v pohotovostiach, podľa prezidenta asociácie nepriniesla nič pozitívne a ešte stojí aj relatívne veľké peniaze. M. Petko naráža aj na zvýšenie mesačného paušálu od poisťovní pre ambulantné pohotovosti z doterajších 8 288 eur na 9 800 eur.

Finančný dosah majú aj ďalšie zmeny, ktoré sa viažu na tie vo fungovaní pohotovostí. Napríklad obhliadky mŕtvych, ktoré kedysi vykonávali všeobecní lekári z príslušného rajóna alebo v pohotovostnej službe, od júla robia aj špecialisti a zabezpečujú ich takzvaní organizátori vybraní vo verejnej súťaži.

Chýbajúce pohotovosti

Marián Šóth, prezident Asociácie súkromných lekárov, ktorá so Slovenskou lekárskou komorou tlačila na zmeny, registruje, že sa pacienti presunuli z pohotovostí na urgenty. Sám hovorí, že počúva od kolegov, ktorí tam pracujú, ako teraz pacienti zneužívajú ich služby. Riešenie vidí v edukácii ľudí, že pohotovosti, urgentné a centrálne príjmy sú len pre ťažko zvládnuteľné stavy: „Rozumiem, že každý sa bojí o svoje zdravie, ale trochu rozumu by v tom malo byť.“ M. Šóth je všeobecný lekár, ktorý v Nitre slúži aj ambulantné pohotovostné služby. Na rozdiel od nemocníc sú podľa neho lekári so zmenami na pohotovostiach spokojní. Hovorí, že do 22. hodiny sa toho dá veľa stihnúť. Na pohotovosti v Nitre podľa neho dovtedy bežne ošetria 40 až 60 ľudí, medzi sviatkami aj deväťdesiat. Nevidí zmysel v tom, aby lekári slúžili dlhšie, lebo pacient si aj tak po pol jedenástej v noci nemá kde vyzdvihnúť lieky a nemôžu mu ani podať infúznu liečbu ako v nemocnici.

Podľa ministerstva zdravotníctva k zmene na pohotovostiach nedošlo preto, že by po 22. hodine neboli využívané vôbec. Dôvod bol, že sa využívali málo, pričom slúžiaci lekár mal nasledujúci deň poskytovať zdravotnú starostlivosť vo svojej ambulancii. „Je pochopiteľné, že títo pacienti sa presunuli po zmene legislatívy do ústavnej pohotovostnej služby,“ dodáva hovorkyňa Zuzana Eliášová.

Od zavedenia zmien je na Slovensku stále osem miest, kde pohotovosť nefunguje – podľa M. Šótha pre nedostatok zdravotníkov. Ministerstvo to, zdá sa, neznepokojuje. Z. Eliášová hovorí, že takzvaných pevných bodov ambulantnej pohotovostnej služby je v súčasnosti po celom Slovensku viac, ako bolo predchádzajúcich miest lekárskej služby prvej pomoci. Tam, kde pohotovosť nie je, si majú pacienti zavolať záchranku alebo ísť na urgent. Pohotovosti od minulého roka zabezpečujú organizátori, čo sú súkromné firmy vyberané v súťaži. V prípadoch, keď majú problém zabezpečiť ich fungovanie, župa spraví rozpis služieb zo všetkých všeobecných lekárov v spádovej oblasti. No napríklad v Šali napriek hrozbe pokút lekári odmietajú slúžiť a kraj tam má problém zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Podľa Z. Eliášovej problémy v Šali, ako aj v celom Nitrianskom kraji súvisia s tým, ako samosprávny kraj aplikuje právnu úpravu v praxi: „V ostatných regiónoch ambulantná pohotovostná služba funguje bez väčších problémov.“ Rezort neplánuje prehodnocovať súčasné pravidlá. Napríklad tak, že by z povinnosti slúžiť vyčlenila starších či chronicky chorých lekárov.

Zdroj: SITA (Trend)