Reforma zabudla na ambulancie

Exminister zdravotníctva Rudolf Zajac tvrdí, že vláda nezvládla nielen pandémiu, ale robí chyby aj pri pláne obnovy.

Aktuálna situácia s covidom na Slovensku nie je najlepšia. V čom podľa vás pochybila vláda?

V tom, že nekládla dôraz na jednoznačné protiepidemické opatrenia. A že politici zasahovali do rozhodnutia odborníkov, a to veľmi vážne. Navyše menili ich rozhodnutia. Na druhej strane zase odborníci sa prispôsobovali politickým rozhodnutiam. Ako vírus nepozná stranícku príslušnosť, tak nepozná žiadne politické názory. Vírus sa správa ako vírus a vo svete zvolili oveľa lepšie, jednoznačnejšie a vymožiteľnejšie metódy. Na rozdiel od nášho „vajatania“ - aj áno, aj nie - pričom politici na koaličnej rade rozhodujú, čo z protiepidemických opatrení sa použije. A naši odborníci s celým Úradom verejného zdravotníctva na čele s hlavným hygienikom Mikasom namiesto toho, aby povedali - alebo sa tu bude robiť tak, ako sa to robí vo svete, alebo sa nevyhovárajte a neschovávajte za nás, len sa im stále prispôsobovali. To je jeden dôležitý dôvod.

A druhý?

Opozícia, menovite Robert Fico a čiastočne Marian Kotleba a Peter Pellegrini, si zvolili antivaxerské a protiepidemiologické postoje ako svoju politickú líniu. V celej Európe, dokonca ani v celom svete, takmer nikde si žiadna politická strana neurobila z toho politickú agendu. Takže bezcharakternosť našich odborníkov, nedôslednosť a zvláštne správanie koalície a antivaxerské a protiepidemiologické postoje opozície viedli k tomu, že Slovensko je najhoršie na svete.

Myslíte si, že koalícia mala zavolať opozíciu za jeden stôl a diskutovať?

To je špekulatívna otázka. Neviem, čo by mohla urobiť koalícia a čo opozícia. Hovorím, čo sa stalo. Myslím si, že koalícia celkom dobre nevie spolupracovať ani sama so sebou. Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy. A keď je tá hlava taká, aká je, tak ryba nestihne ani smrdieť a je z toho úplný chaos. Tam nie je čo politicky vyjednávať. Neviem si predstaviť, že poviem - milá opozícia, podporte nám toto a toto a my vám za to napríklad prestaneme trestne stíhať ľudí. Toto nie je politická téma. Epidémia koronavírusu, ktorá tu je od roku 2020, nie je epidémia politická, ale medicínska.

Chaos pretrváva počas celej pandémie. Mali sme tu boj medzi politikmi aj zmeny na ministerských postoch. Ako vnímate ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského? Je lepší než jeho predchodca Marek Krajčí?

Nedá sa povedať, či je jeden horší alebo lepší. Ani jeden nemal žiadnu víziu. Neboli známi tým, že by povedali, aké kroky a zmeny v prospech poistenca, pacienta chcú urobiť. To je problém slovenskej zdravotníckej politiky, že prakticky všetci ministri zdravotníctva, ktorí tu boli a sú, a zdá sa, že aj budú bez predstavy, ako by mal systém fungovať. Prídu tam a začnú sa čudovať. No nevidím veľký rozdiel, okrem verbálnych prejavov, medzi Marekom Krajčím a Vladimírom Lengvarským. Obaja sa zaradili medzi najslabších ministrov.

Lengvarský však s istou víziou prišiel, a to presadiť optimalizáciu siete nemocníc. Viacerí to označujú za veľkú reformu. Ako ju vnímate vy?

No, neprišiel s touto víziou. Deň predtým, ako ho vymenovali do funkcie ministra, bol len veliteľom vojenskej nemocnice v Ružomberku. A predtým pôsobil v armáde ako lekár. V živote nepovedal ani jedno slovo. Táto optimalizácia bola na ministerstve zdravotníctva pripravená ešte za čias ministerky Kalavskej. Mala však základnú systémovú chybu - nešlo o OSP, ale o OSN. Tá slovná hračka spočíva v tom, že OSN nie je Organizácia Spojených národov a OSP nie je Okresný stavebný podnik. OSN má byť optimalizácia siete nemocníc, lenže bolo potrebné vykonať všetky kroky, respektíve umožniť vykonať kroky v optimalizácii siete poskytovateľov. Lebo nemocnice sú len jedným typom poskytovateľov. My tu však máme lekárne, špecializované ambulancie, ambulancie všeobecných lekárov a tak ďalej.

Ambulancie sú väčší problém?

Absolútne nezohľadňuje ambulantný sektor. Ako keby tí pacienti prileteli do nemocnice na drone. Nikto nepovedal, čo musíme urobiť pre to, aby fungoval ambulantný sektor. Takže sa napočítal počet lôžok a typ nemocníc a neviem čo ešte všetko a pridali k tomu pár teoretických východísk. No nemajú šajnu, koľko pacientov nemocničnú starostlivosť naozaj potrebuje. Nikto tiež nepovedal, koľko pacientov by vedel vyriešiť ambulantný sektor tak, aby nemuseli byť hospitalizovaní. Takže OSN je iba časť toho, čo bolo potrebné urobiť. To je jeden problém.

A druhý?

Chýba to, kto to má vykonávať. Štát, ktorý na to nemá ani dosah? Pretože z viac ako 80 nemocníc je len 14 alebo 15 štátnych a zvyšok je vo verejnom alebo v súkromnom sektore. Sú tam dve systémové chyby, takže ten projekt nikdy nevyjde dobre. Navyše je tam tretí problém, o ktorom nikto nehovorí.

Tým je?

Fond rozvoja, ktorý sme odovzdali Európskej únii, je zameraný len na nemocnice. Je tam 11 miliónov eur na ambulantnú starostlivosť a 900 miliónov eur na nemocnice. Dobre, Heger, keď bol ministrom financií, si povedal, že peniaze dáme do nemocníc. Treba sa však opýtať, koľko majú pripravených projektov tak, aby do roku 2026, keď sa budú peniaze čerpať, mali skolaudované projekty. A čo majú? Hovoria, že Rázsochy. Tam však nemajú poriadne skončené ani búracie práce. Celé to viazali len na nemocnice, čo je hrubá chyba, a nie na celý systém. A okrem toho, aby to minuli, tak vari kúpia nemocnicu od Penty? Sú tam ekonomické aj medicínske vecné chyby. Navyše, nemôže to robiť štát, musia to robiť zdravotné poisťovne, lebo tie poznajú, kto v akej kvalite robí a v akej cenovej výške sa hýbe. Reformu mali od roku 2005, teda od skončenia takzvanej Zajacovej reformy, robiť zdravotné poisťovne.

Takže si nemyslíte, že to stihnú do roku 2026?

Neviem. Treba sa ich však spýtať na najbližšej tlačovke, koľko je hotových projektov, aby sa mohlo stavať, keďže to celé zamerali len na nemocnice. Ja to neviem, lebo oni nehovoria a nediskutujú.

Vráťme sa ešte k ambulantnému sektoru. Pre mladých absolventov medicíny nie je veľmi atraktívne byť všeobecným lekárom. A máme ich žalostne málo.

Pritom sú to lekári prvého kontaktu, tí najpodstatnejší. Nemocnica dnes nerada prijme niekoho, kto má byť všeobecný lekár, pretože kým za päť rokov získa atestáciu, len cirkuluje po jednotlivých oddeleniach. Štát by mal razantnejšie financovať prípravu lekárov primárnej ambulantnej starostlivosti. Pretože platí, aby sa všeobecný lekár vzdelával a mohol absolvovať praktickú výučbu, tak musí byť šesť mesiacov na chirurgii, na internom, tri mesiace na krčnom. Takže ak si nemocnica prijme na interné oddelenie jedného mladého lekára, ten pre nemocnicu aj pracuje, a to už pred atestáciou. Máva nočné služby, praxuje na oddeleniach a lieči pacientov. Náročné je to v tom, že musia mať všeobecný prehľad, to niečo stojí. Lebo nikde nie je a je všade. A práve toto nefunguje, pretože on ešte neprodukuje zisk pre poisťovne a nemocnice ho nerady prijímajú.

Ako by sa to dalo vyriešiť?

Dalo by sa to vyriešiť tým, že by sa financovali skúsení praktickí lekári, ktorí by ich zamestnávali a dostávali dotácie na ich mzdy. Funguje takto aj rezidentský program, ale ukazuje sa, že je to úplne nedostatočné. Tam štát úplne zlyhal od roku 2004.

Tak prečo sa napriek všetkým problémom vláda snažila reformu presadiť?

Neviem (smiech). Bez toho, aby sa niekto niekoho pýtal, v roku 2020 si povedali, že na to dajú peniaze z fondu rozvoja. A dnes majú na túto reformu viazanosť peňazí od Európskej únie. Na nič iné. A ak ju neurobia, nebudú peniaze. Ak ju urobia, tiež nebudú peniaze, lebo sa to nestihne postaviť. Pretože sa to robilo nepripravené, navyše sa to pripravovalo na ministerstve financií, kde sa nepýtali nikoho, ako to má vyzerať. A potom to museli bezhlavo pretláčať. A teraz sa diskutuje o tom, že vlastne nikto nevie, ako vznikol fond rozvoja, lebo to robila akási audítorská firma. V živote som nevidel v audítorskej firme človeka, ktorý by rozumel zdravotníctvu.

Zlyhalo aj očkovanie. Ako by ste pandémiu riešili vy?

Keď som bol ministrom zdravotníctva, hrozila nám pandémia vtáčej chrípky. Tam bolo veľké riziko. Nie tak dávno som s Petrom Pažitným vydal knihu, ako by to malo byť po covide, čo by sa malo spraviť. Vôbec netušili, že existuje niečo ako pandemické plány. Ani nevedeli, že od roku 2005 sme mali vypracovaný komplexný systém, ako sa majú správať jednotlivé rezorty, ako vzniká pandemická komisia a aké má mať kompetencie. Ako som spomenul, v roku 2005 sme tu mali hrozbu, ale vírus vtáčej chrípky našťastie nemutoval tak, aby prešiel na človeka. No i tak sme mali všetko vypracované, mali sme štátne hmotné rezervy, určené úlohy, mali sme rúška aj obleky. Vedeli sme, ako sa má správať doprava a policajti. A to všetko sa schvaľovalo na Rade bezpečnosti štátu. Ostal z toho materiál, ktorý mohol slúžiť ako základ k pandémii. Žiaľbohu, vôbec o tom nevedeli. Takže keď v roku 2020 odovzdával Pellegrini vládu Matovičovi, tak robili len to, čo im napadlo. No treba povedať, že politik nemá čo „kafrať“ do odborných vecí a naopak. Takže Slovensko mohlo byť pripravené na pandémiu.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)