Reforma platov môže ublížiť zdravotníctvu

Reformou platov môže na budúci rok utrpieť ťažko skúšaný rezort zdravotníctva. Štát totiž pri reforme úplne nevykryl výpadok príjmov, ktorý nastane po tom, čo sa znížia zdravotné odvody pre ľudí s nízkymi a so strednými príjmami. Ministerstvo financií tvrdí, že 150–miliónový výpadok štát plne vykryl zvýšenou sadzbou za poistencov štátu.

Analytici však oponujú, že sadzbu vláda nezvýšila dostatočne. V takom prípade by v zdravotníctve bolo v roku 2015 buď menej peňazí, čo by sa pri chýbajúcich úsporných opatreniach mohlo prejaviť na zdravotnej starostlivosti, alebo budú nemocnice tvoriť opäť nové dlhy. Na tie sa každoročne skladajú všetci daňovníci.

To, že zvýšená sadzba za poistencov štátu nepokryje sumu 150 miliónov eur, naznačil aj minister zdravotníctva Viliam Čislák. „V rámci rozpočtu je to nárast o osemdesiat miliónov. Plus máme tam aj kapitálové výdavky, ktoré už tam dávno neboli, to znamená, že tých 30 miliónov využijeme na infraštruktúru a na renováciu nemocníc," dodáva Viliam Čislák.

Sadzba za poistencov štátu má byť na úrovni 4,16 % priemernej mzdy. Je tak vyššia ako stanovená norma 4 %, ktorú musí štát platiť za dôchodcov, niektorých študentov, či matky na materskej dovolenke podľa zákona. Minister Čislák navrhovanú sadzbu považuje za kompromis. „Každé ministerstvo bojuje a my ešte aj budeme bojovať, aby tých peňazí bolo viac, ale v súčasnosti je sadzba 4,16 %," dodáva Čislák.

Analytici však hovoria, že to stačiť nebude. Zvýšené percento má podľa nich pokryť výpadok len z jednej tretiny a chýbať má ešte najmenej 100 miliónov eur. „Rozpočet na budúci rok pôvodne počítal so sadzbou 3,67 % z priemernej mzdy. Prvý výpadok spôsobuje dorovnanie, lebo sadzba nebola 4 %, tak ako je napísané v zákone. Tento výpadok sme vyčíslili na 100 miliónov eur. Druhý výpadok spôsobila odvodová reforma pre nízkopríjmových, čo je tých približne 150 miliónov eur. Podľa našich výpočtov len ak by chcela vláda kompenzovať prvý výpadok 100 miliónov a z druhého 50 miliónov, dostala by sa na sadzbu 4,16. Ak by chceli plne pokryť výpadok spôsobený odpustením odvodov pre nízkopríjmové skupiny, museli by sadzbu za poistencov štátu zvýšiť na 4,5 % z priemernej mzdy," hovorí riaditeľ inštitútu Health Policy Institut Peter Pažitný, ktorý tvoril v roku 2004 zákon o zdravotnom poistení.

Rezort zdravotníctva ani rezort financií pritom stále nepovedali, s akým počtom poistencov štátu počítali. „Doteraz návrh rozpočtu vždy obsahoval presný odhad počtu štátnych poistencov, výšku platby za nich a stav z minulosti. Nevidíme dôvod, prečo by tam tieto dva údaje nemali byť," hovorí analytik inštitútu Iness Radovan Ďurana. Na základe počtu poistencov sa pritom dá vypočítať, koľko peňazí za nich poisťovne dostanú. „Podľa zákona by štát za každého jedného poistenca mal platiť štyri percentá z priemernej mzdy, ktorá bola pred dvoma rokmi 824 eur. Pre výpočet sa takisto berú údaje spred dvoch rokov. Pre stanovenie percenta za poistencov štátu na nasledujúci rok to znamená údaj o počte poistencov z roku 2013, keď týchto poistencov bolo 3 milióny 117–tisíc," konštatuje Peter Pažitný.

Združenie zdravotných poisťovní, ktorých členmi sú poisťovňa Dôvera či Union, vypočítalo, že výpadok na zdravotných odvodoch môže byť ešte vyšší, s akým počíta ministerstvo financií. Podľa nich sa môže vyšplhať až na 200 či 230 miliónov eur.

Zdroj: SITA (Pravda)