Články
Pre Pentu je zdravotníctvo naďalej strategický segment
Ani politizácia zdravotníctva na Slovensku zatiaľ nepresvedčila investičnú skupinu, ktorá dáva do oblasti zdravotníctva milióny eur, na ústup.
Pomaly uplynie dvadsať rokov, odkedy najväčšia slovenská investičná skupina vstúpila do zdravotníctva. V rozhovore pre TREND v roku 2005 Jaroslav Haščák naznačil prebiehajúcu zmenu stratégie spoločnosti. Dovtedajší oportunistický prístup private equity praktikovaný od roku 1995 mala vystriedať koncentrácia na strategickejšie aktivity. Podtónom zmeny sa stalo hľadanie prosperujúcich sektorov a trendov budúcnosti. Vznikla pracovná skupina futurológov a vypísali sa súťaže na eseje pre študentov s otázkou: Čo bude Nokiou v roku 2020?
Zdravotná poisťovňa
Z aktivity vyplynuli dva zásadné trendy budúcnosti. Prvým bolo odštátňovanie, druhým starnutie obyvateľstva. Práve zdravotníctvo malo byť tým sektorom, ktorý bude rásť oveľa dynamickejšie než ostatné. „Vtedy padlo rozhodnutie venovať sa možnostiam pôsobenia v zdravotníctve konkrétnejšie,“ povedal J. Haščák. A tak sa to celé začalo. Penta vstúpila do zdravotných poisťovní Apollo a Dôvera, ktoré sa v roku 2009 spojili do Dôvery. Investičná skupina v nej získala stopercentný podiel v roku 2015. Najväčšia súkromná poisťovňa odvtedy dosiahla kumulovaný zisk na úrovni 56 miliónov eur pri predpísanom poistnom, ktoré v súčasnosti presahuje 1,5 miliardy eur ročne. Zisková marža Dôvery tak od roku 2015 dosahuje priemerne 0,69 percenta.
Hospodárske výsledky ZP Dôvera (tis. €)
2015 2016 2017 2018 2019 2020
Tržby 1 157 361 1 202 966 1 276 908 1 400 114 1 516 393 1 593 300
Zisk 3 510 12 763 17 023 35 535 14 464 -26 855
Marža (%) 0,3 1,0 1,3 2,5 1,0 -1,7
PRAMEŇ: ZP Dôvera
Napriek pomerne nízkej ziskovej marži súkromných zdravotných poisťovní vláda neustále koketuje s myšlienkou zavedenia unitára – jedinej štátnej zdravotnej poisťovne. V súčasnosti sa tento krok pretavuje do snahy o obmedzenie zisku zdravotných poisťovní na pár desatín percenta. Podľa partnera Penty zodpovedného za zdravotníctvo Václava Jirků by takáto legislatíva priniesla „zásadné narušenie podnikateľského prostredia“. Investičná spoločnosť považuje pripravovaný zákon za protiústavný a pri jeho schválení sa bude brániť právnou cestou. „Keby išlo o trvalú reguláciu, intenzívne by sme uvažovali, či na tomto trhu chceme zostať alebo z neho odísť,“ dodáva V. Jirků.
Sieť lekární
Po vstupe Penty do zdravotnej poisťovne sa investičná skupina pozrela aj na iné oblasti v zdravotníctve. Jednou z nich bolo lekárnictvo a distribúcia. Koncept budovania sieťových lekární spočiatku narážal na odpor Slovenskej lekárnickej komory, dnes je zrejmé, akým úspešným sa stal. A to nielen na Slovensku. Lekárenská sieť Dr.Max v súčasnosti pôsobí v ôsmich európskych krajinách, kde združuje 2 300 lekární, čím sa zaradila medzi tri najväčšie lekárenské siete v Európe. Okrem strednej a východnej Európy sa cez sériu akvizícií rozšírila aj do Talianska. Lekárenský holding zaznamenal v roku 2020 tržby 2,5 miliardy eur a dosiahol zisk 22 miliónov eur. Zisková marža dosiahla úroveň 0,9 percenta. „Dnes sme jednotka v Česku i na Slovensku a verím, že sa ešte tento rok staneme jednotkou aj v Rumunsku,“ tvrdí v rozhovore V. Jirků. Dodáva však, že kvalita produktu, teda zážitok pre klienta, je ešte ďaleko od toho, kde by firmu chcel mať. Práve preto holding investuje desiatky miliónov eur ročne do IT. V roku 2020 to bolo 45 miliónov eur, pričom za posledných päť rokov sa suma investícií šplhá k pol miliarde.
Hospodárske výsledky Dr.Max (2020, tis. €)
Tržby 2 526 335
Capex (vrátane akvizícií) 45 071
Zisk 22 857
Marža (%) 0,90
PRAMEŇ: Penta Investments
Nemocničná sieť
Na trvalú investíciu do nemocničnej siete čakala Penta do roku 2012. Vtedy získala Svet zdravia, regionálnu sieť nemocníc, ktorá funguje najmä na východe Slovenska. Dlhodobým záujmom Penty v tomto segmente bola kúpa menších lokálnych nemocníc v problémoch a ich finančná stabilizácia, čo sa akvizíciou podarilo. Mnohé z nadobudnutých nemocníc boli v havarijnom stave a ihneď nastúpili na cestu finančného ozdravenia. V roku 2014 sa nemocničná sieť rozrástla o tri stredoslovenské nemocnice. Svetlým príkladom investičnej činnosti sa stala nemocnica novej generácie v Michalovciach, ktorú otvorili v roku 2017. Okrem sedemnástich nemocníc, ktoré zastrešuje Svet zdravia, je Penta na Slovensku aktívna v poskytovaní ambulantných výkonov cez sieť dvanástich polikliník ProCare či iných špecializovaných zariadení. Skutočnou perlou Siete zdravia sa stane moderná bratislavská nemocnica Bory, ktorú pre pacientov plánujú otvoriť v roku 2023.
Okrem Slovenska Penta vlastní a prevádzkuje nemocnice aj v zahraničí. V roku 2013 sa jej podarila akvizícia najväčšej siete zdravotných zariadení v Poľsku EMC Instytut Medyczny s jedenástimi nemocnicami a 20 špecializovanými klinikami. Spoločnosť sa kótuje na Varšavskej burze, pričom Penta vlastní viac ako dve tretiny akcií. Dva roky po poľskej akvizícii Penta kupovala nemocničnú sieť v Česku. Pod názvom Penta Hospitals CZ obhospodaruje štyri nemocnice akútnej a dve následnej zdravotnej starostlivosti a jedenásť zariadení Alzheimer home.
Hospodárske výsledky nemocníc Penty (2020, tis. €)
Slovensko Česko Poľsko Spolu
Tržby 347 244 87 656 99 259 534 160
Capex -59 683 -8 582 -6 250 -74 515
Zisk 5 749 3 160 -1 624 7 285
Marža (%) 1,7 3,6 -1,6 1,4
PRAMEŇ: Penta Investments
Súhrnné tržby nemocničných zariadení Penty vo všetkých troch krajinách minulý rok presiahli pol miliardy eur, pričom zisk sa dostal cez hranicu sedem miliónov. Zisková marža dosiahla 1,4 percenta, k čomu prispelo najmä Česko, ktoré bolo najštedrejšie v podpore svojho zdravotníctva v ťažkých časoch covidu. V. Jirků je s výsledkom hospodárenia nemocníc spokojný najmä preto, že „minimálne dve až 2,5 percenta z tržieb dávame ročne do investícií“. Skupina za posledných päť rokov investovala do tvorby capexu viac ako 250 miliónov eur, z čoho leví podiel smeroval do slovenského zdravotníctva. Situácia sa však môže v najbližších rokoch otočiť a ďalšie investičné aktivity Penty budú smerovať skôr do susedných štátov. „Na Slovensku je ambícia ďalšieho rastu menšia než v Česku a Poľsku. Expozíciu tu dramaticky zvyšovať nechceme,“ dodáva V. Jirků. Na Slovensku totiž existuje vysoko nestabilné a rizikové prostredie podnikania v zdravotníctve. Jedným z reálnych rizík je možnosť, že najnovšiu a najvyspelejšiu nemocnicu Bory nezaradia do optimalizovanej siete nemocníc, ktorú pripravuje ministerstvo zdravotníctva, a nebude kategorizovaná ako akútna nemocnica. Znamenalo by to, že poisťovne by so zariadením nemohli uzavrieť zmluvy.
Nemocnica v Boroch sa stane symbolom dlhodobej stratégie Penty v zdravotníctve. „Keďže považujeme naše investície do nemocníc a polikliník, ktoré riadime prostredníctvom holdingovej firmy Penta Hospitals International, za dlhodobý strategický projekt, chceme svoju prítomnosť výraznejšie komunikovať prostredníctvom značky. Novú nemocnicu v Bratislave už chceme intenzívne komunikovať pod názvom Penta Hospitals. Značka sa začne postupne objavovať v rámci celej siete našich zdravotníckych zariadení na Slovensku,“ potvrdzuje V. Jirků.
(Ne)naplnená vízia
Starnutie populácie si vyžaduje výrazne vyššie výdavky do zdravotníctva. No hoci potreba nového kapitálu v segmente prudko rastie, v mnohých stredo- a východoeurópskych krajinách prevláda nezáujem podporiť konkurenčný trh, ktorý by dokázal akútne kapitálové požiadavky naplniť. Slovensko je zjavný príklad. Štát – či už s plánom obnovy, alebo bez neho – má v tomto iba obmedzené schopnosti. Ak má zdravotníctvo fungovať efektívne a kvalitne, investície súkromných investorov sa stanú nevyhnutnosťou. Na Slovensku pritom nie je až tak veľa podnikateľov, ktorí majú záujem a know-how tento sektor rozvíjať. Bolo by paradoxné, keby štát, ktorý zdravotníctvo dôsledne reguluje, pokračoval v uprednostňovaní politických záujmov pred objektívnou realitou.
Zdroj: SITA (Trend)