Poplatky stále hýbu zdravotníctvom

Slovenské zdravotníctvo dlhodobo trápi nedostatok financií. Nemocnice sa zadlžujú a ambulancie upozorňujú na to, že nemajú ako vykryť prevádzkové náklady ani uhrádzať mzdy. 

Do popredia sa preto čoraz silnejšie dostáva nepopulárna téma vyberania vyšších poplatkov od pacientov. Teraz na ich vyberanie neexistujú pravidlá.

Poplatky musia mať stanovenú hranicu

Ambulancie v súčasnosti vyberajú poplatky za výkony, ktoré nie sú zahrnuté v katalógu výkonov, čo je legálne. Výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov Bc. Nadá Trenčanská Bedušová upozornila na to, že plošné vyberanie poplatkov ohrozí prístup niektorých pacientov k zdravotnej starostlivosti. „Určite budú takí, ktorí pre finančnú situáciu lekársku pomoc nevyhľadajú,“ potvrdila. Aj analytik INEKO prof. Ing. Dušan Zachar, DrSc. si myslí, že bez stanovenia sociálnej hranice to nepôjde. „Ak sa len zvýšia poplatky pre pacientov, bez stanovenia sociálne únosnej hornej hranice a oslobodenia pre najnúdznejších a bez stanovenia protihodnoty, tak sa nám tu bude ďalej živelným, nekontrolovateľným spôsobom rozširovať polosivá zóna platenia za zdravotnú starostlivosť,“ povedal. To podľa neho môže pre niektorých pacientov znamenať zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti a následne vyššie náklady systému na nenaplnené potreby pacientov týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, ktorú si nebudú môcť dovoliť zaplatiť. Súčasne priznáva, že je to nástroj, ktorým sa dajú regulovať zbytočné návštevy u lekára, ktorých máme na Slovensku až priveľa.

Analytik Martin Smatana súhlasí s tým, že práve poplatky pre pacientov by eliminovali návštevy v ambulanciách. Aj pri sume len dve eurá by sa im pripomenulo, že zdravotná starostlivosť sa nemá zneužívať a o svoje zdravie sa máme starať sami. „Slovensko je krajina, ktorá má chronicky najvyšší počet návštev lekára na osobu v celej Európskej únii. Mnohé z návštev sú pritom zbytočné, lebo ide o ľahké prípady, ktoré nevyžadovali návštevu ambulancie alebo sa dali vyriešiť bez problémov doma‘. Keďže sa však za návštevu u lekára nič neplatí, mnohí aj s takýmito prípadmi idú do ambulancie a ani neuvažujú, či je to potrebné, či tým neberú kapacitu vážnejším stavom a či to nie je zneužívanie starostlivosti,“ vyjadril sa pre HN Smatana. Vyťahuje príklad z minulosti, keď bývalý minister zdravotníctva MUDr. Rudolf Zajac ešte v roku 2003 zaviedol svoje legendárne dvadsaťkorunáčky za návštevu lekára, pričom za stravu a ubytovanie v nemocnici sa platilo 50 korún. Po zohľadnení inflácie od roku 2003 by pritom 20 slovenských korún v súčasnosti zodpovedalo sume 1,26 eura a 50 korún su3,15 eura. „Po zavedení poplatkov klesli návštevy v porovnaní s predošlým rokom u lekára na obyvateľa z 13 na 12,4. Do roku 2006 sa znížili na úroveň 10,4 návštevy u lekára, potom sa na základe politického rozhodnutia poplatky za návštevy zrušili,“ uviedol. „Zajacovky“ zrušila v auguste 2006 prvá vláda Róberta Fica.

Iné je to za služby, iné za zdravotnú starostlivosť

Exminister zdravotníctva MUDr. Rudolf Zajac si veľmi dobre pamätá, ako vtedy odborári protestovali, pričom v súčasnosti už viackrát počul, aké boli vtedy poplatky dobré. „Dnes nie sú žiadne pravidlá, nikto nevie, na akom základe sa majú vyberať peniaze,“ zhodnotil. Podľa neho je rozdiel pýtať peniaze za služby spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a vyberať ich za samotnú zdravotnú starostlivosť. Za jeho éry platili pacienti za služby, ale existoval aj zákon o rozsahu hradenej zdravotnej starostlivosti, ktorý stanovil, za akých podmienok sa môže spoplatniť starostlivosť.

Komentuje MUDr. Marián Petko, prezident Asociácie nemocníc Slovenska: Chýba legislatívny poriadok V prvom rade treba urobiť legislatívny poriadok, nemôže si akýkoľvek poskytovateľ vyberať poplatky halabala. To vo vyspelej Európe nie je možné. Nie sme proti poplatkom, ale najprv sa musí zhodnotiť stav, za čo sa poplatky vyberajú, za čo nie, a potom treba stanoviť jasné pravidlá hry. Pacient počúva, že podľa ústavy je zdravotníctvo bezplatné, a potom príde do prvej ambulancie a zaplatí v nej 50 eur. Asi už nikto neverí, že je bezplatné. Musíme chrániť najstarších pacientov, ktorí sú finančne limitovaní, tiež ťažko postihnutých pacientov či malé deti. Napríklad v severských krajinách sú stanovené stropy, koľko môže občan maximálne platiť za zdravotnú starostlivosť. Okrem toho, slovenský občan miluje lekárov z pohľadu návštev. U nás sa lekár navštevuje v priemere asi dvakrát častejšie ako v Nemecku. Ale aj lekár miluje návštevy pacienta, lebo mu to prináša body a peniaze. Hráme Hlavu XXII. Pacient aj lekár sú spokojní, návštev lekára je veľa, ale to nevypovedá o kvalite zdravotnej starostlivosti. Tiež treba eliminovať zneužívanie ambulantných pohotovostných služieb, ktoré je na úrovni minimálne 50 %.

Zdroj: SITA (Zdravotnícke noviny)