Pohotovostí má zostať len polovica

V priebehu najbližších mesiacov by na Slovensku mohla zaniknúť až polovica súčasných pohotovostí. Predpokladá to pripravovaná analýza ministerstva zdravotníctva, o ktorej v utorok informoval minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru).

O redukcii pohotovostí uvažoval Smer už za svojej prvej vlády a exministra zdravotníctva Richarda Rašiho (Smer). Za zníženie počtu pohotovostí alebo skrátenie ich ordinačných hodín podľa odborníkov hovorí, že ich najmä počas noci navštevuje minimum pacientov. Lekárom, ktorí v nich povinne slúžia sa zas nepáči, že táto služba je slabo platená. Ošetrenie na pohotovosti je určené pre pacientov, ktorým sa náhle zhoršil zdravotný stav, no nie sú v ohrození života. Za ošetrenie na pohotovosti pacient platí 1,99 eura.

Pohotovosti včlenia do nemocníc

„Máme zákonom definovanú Lekársku službu prvej pomoci – 49 povinných bodov, a máme ich nejakých 96, ktoré sa prevádzkujú v 24hodinovom režime," uviedol Drucker. Podľa údajov ministerstva dnes funguje 95 pohotovostí pre dospelých, 73 pre deti a 46 je zubných. Tento počet chce ministerstvo zredukovať zhruba na polovicu. „Bude to okolo päťdesiat," odhadol minister. Pohotovosti, ktoré zostanú by mali fungovať v 24hodinovom režime. Pohotovosti by podľa neho mali byť hlavne v nemocniciach, kde pacienti prichádzajú, keď potrebujú pomoc lekárov. Takýto systém bude podľa Druckera platiť napríklad v hlavnom meste. „V Bratislave neplánujeme iné pohotovosti ako v rámci nemocníc," podotkol. Ministerstvo chce, aby v nemocniciach boli pohotovosti napojené na urgentný príjem. V mestách, kde sú pohotovosti mimo nemocníc, sa s nemocnicami fyzicky alebo administratívne zlúčia.

Pri redukcii pohotovostí chce ministerstvo brať do úvahy aj ich geografickú polohu a dostupnosť, ako aj počet obyvateľov, ktorí využívajú ich služby. Na jednu pohotovosť by podľa nariadenia vlády malo pripadať stotisíc obyvateľov. Pohotovosti by podľa ministra mali byť financované podobne ako záchranky. Tie dostávajú paušálnu platbu, plus ďalšie peniaze podľa najazdených kilometrov. Ministerstvo uvažuje aj s vytvorením osobitného fondu na pohotovosti.
Dnes lekári slúžiaci na pohotovosti dostávajú paušálnu platbu od zdravotných poisťovní každý mesiac. Výška ich odmeny sa však líši. V roku 2010, podľa prieskumu denníka SME, lekári v malých pohotovostiach na východe krajiny nedostávali na hodinu ani euro, no v Bratislave až sedem.

Zákon predložia do konca roka

Priemerná hodinová mzda sa vtedy pohybovala v rozmedzí od troch do štyroch eur. Nový plán ministerstva vzíde z analýzy, ktorá má byť hotová do konca septembra. Následne legislatívny návrh by ministerstvo malo predložiť do konca roka.

Povolenie na prevádzkovanie pohotovostí, ako aj rozpis služieb lekárov majú v kompetencii jednotlivé župy. Všetky zhodne tvrdia, že k návrhu ministerstva je predčasné sa vyjadrovať, lebo od neho nedostali ešte nič oficiálne. Niektoré si však uvedomujú, že majú viac pohotovostí, ako by podľa zákona mali mať. „V našom kraji máme 15 pracovísk prakticky v každom okrese – a ešte navyše," hovorí Veronika Fitzeková, hovorkyňa prešovskej župy. Dodáva, že podľa zákona by im stačilo osem pohotovostí, ale vďaka geografickej členitosti prešovského kraja považujú 15 za primeraný počet. Košická župa zase podľa hovorkyne Zuzany Bobríkovej má vypracovanú analýzu pohotovostí a vytypované body, v ktorých ju chce zachovať. Trnavská župa už redukciu pohotovostí v minulosti sčasti urobila, informoval hovorca Patrik Velšic.

Redukcia pohotovostí by mohla byť priechodná

Podobnú analýzu, ako teraz pripravuje Drucker, v roku 2009 urobil aj jeho predchodca Raši. Aj jemu z nej vyšla potreba redukcie pohotovostí, nakoniec však k nej nedošlo. Dva mesiace pred voľbami v roku 2010 dal pohotovostiam, naopak, viac peňazí. Teraz by však k zníženiu ich počtu mohlo dôjsť, je tomu naklonený aj zdravotnícky šéf parlamentného zdravotníckeho výboru Štefan Zelník (SNS). „Ak bude zachovaná dostupnosť vzhľadom aj na demografiu, tak v tom nevidím problém," hovorí.

Zdroj: SITA (SME)