Po poplatkoch u lekára môže prísť platenie za všetko

Už aj prezidentka žiada riešenie pre ambulantných lekárov a ich pacientov v časoch zvyšovania cien energií. Minister si pýta čas do konca mesiaca.

Keď pred dvadsiatimi rokmi vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac zaviedol 20-korunový poplatok u lekára, stalo sa to jedným zo symbolov zmien druhej vlády Mikuláša Dzurindu. A témou politického boja. Keď teraz na prelome rokov začali niektorí lekári v ambulanciách vyberať poplatky, niektorí dve eurá, niektorí desať eur, opäť to vzbudilo vášne.

Lekári i župy vysvetľujú, že v čase energetickej krízy, ale napríklad aj po zvyšovaní platov zdravotníkov v nemocniciach štát zabudol na ambulancie – a dopadli na ne vyššie náklady.

Napríklad Asociácia súkromných lekárov, ktorá ich združuje tritisíc, ohlásila, že jej členovia budú takéto poplatky od februára vyberať bežne.

Zavádzaním poplatkov, pri ktorých lekári často aj obchádzajú stanovené pravidlá, sa to však nekončí. Niektorí lekári hovoria, že zájdu ešte ďalej a že si budú peniaze za vyšetrenie pýtať namiesto od poisťovní priamo od pacientov. „Kolaps ambulancií nehrozí, ten tu už je,“ hovorí lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay.

Krízu v ambulanciách rieši aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá si vo štvrtok zavolala ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského, aby sa uistila, že pripravuje riešenia na vyššie ceny energií u ambulantných lekárov. „Bremeno drahých energií a zvýšených nákladov ambulancií nemôže spadnúť na plecia pacientov. Pán minister mi potvrdil, že sa o riešenie usiluje a v najkratšom možnom čase ho preberie s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom,“ napísala prezidentka. Zväz ambulantných poskytovateľov vyčíslil, že energie ambulanciám zdraželi od 50 do 600 percent. Prečo sú ambulancie v kríze a aké majú možnosti? A ako to pocítia pacienti?

Pacienti možno budú platiť za vyšetrenie

Katarína Dostálová je pľúcna lekárka v Bratislave. Neplánuje zaviesť dodatočné poplatky za energie – prichádza s ešte zásadnejšou zmenou vo vzťahu k pacientom. Ak nedôjde k dofinancovaniu ambulancií, Dostálová uvažuje, že by zrušila zmluvy s poisťovňami. To by znamenalo, že pacienti by u nej museli platiť za vyšetrenie – pacient si pozrie cenník na webe a zváži, či k nej príde. „Je to pre mňa prijateľnejšie než od pacientov vymáhať poplatky, ktoré štát odmieta dlhodobo zlegalizovať, a teda transparentne zregulovať. Jednoducho je v rozpore s mojím mentálnym nastavením dožadovať sa peňazí, na ktoré nemám nárok, alebo vymýšľať fiktívne nadštandardné služby, ktoré budem niekomu vnucovať,“ hovorí špecialistka.

Pľúcna lekárka odhaduje, že náklady jej od minulého roku stúpli takmer o tretinu – nájomné, energie, špeciálne medicinálne plyny, spotrebný materiál a nevyhnutné navýšenie platu zdravotnej sestry. „Svoj plat udržiavam na výške zhruba 60 percent toho, čo som mala ako nemocničný lekár,“ hovorí. IT podporu, účtovníctvo, mzdovú agendu a upratovanie rieši svojpomocne. Jej ambulancia má aj druhý príjem, lebo poskytuje služby v oblasti zdravotníckej informatiky. Ak by ho nemala, bola by už v strate alebo by musela vyberať poplatky.

Pľúcna lekárka Dostálová hovorí, že aj poplatky kolegov z ambulancií vníma ako „legitímnu snahu upriamiť pozornosť na dlhodobo vládou ignorovaný a odsúvaný problém a na fakt, že nespadáme do žiadnej schémy pomoci v zmysle inflácie a energetickej krízy“. Do verejného poistenia ide podľa nej málo peňazí, a nie je fér bremeno hneď hodiť na pacienta. Ako jeden z problémov lekárov v ambulanciách Dostálová vysvetľuje, že ako špecialistka nemá peniaze za kapitovaných pacientov, ako majú všeobecní lekári. Znamená to, že všeobecní lekári dostávajú mesačné platby za pacientov, ktorých karty majú v ambulancii. Špecialisti dostávajú peniaze iba za pacientov, ktorých ošetria. „Keď som PN alebo OČR, ambulancia nemá žiaden príjem, fixné náklady však nezmiznú. Prístroje sú veľmi drahé, mnohí kolegovia sú zadlžení. Je to mimoriadne frustrujúce,“ opisuje lekárka.

Sama má niekoľkoročný problém s ramenom a potrebuje operáciu. „Neviem si dlhodobo načasovať operáciu tak, aby som si mohla dovoliť byť PN dva či tri týždne,“ hovorí. Teraz si takmer rok vopred plánuje, že by išla na operáciu niekedy pred nasledujúcimi Vianocami, aby mala časť rekonvalescencie počas sviatkov.

Szalay: Noví lekári nechcú poisťovne

Dostálová nie je sama, ktorá zvažuje, že nebude mať zmluvy s poisťovňami. Lekár Bratislavského kraja Tomáš Szalay vysvetľuje, že minimálne v Bratislave prežijú aj lekári, ktorí si priamo účtujú peniaze od pacientov. „Čoraz častejšie som svedkom, že príde nový lekár žiadať o povolenie pre novú ambulanciu a rovno hovorí, že nechce mať zmluvy s poisťovňami,“ hovorí.

Pred dvoma týždňami napríklad hovoril s detskou psychiatričkou o otvorení novej ambulancie. „Detských psychiatrov máme ako šafranu. Problémov v duševnom zdraví detí nám cez covid výrazne pribudlo. Čakacie lehoty sú šialené,“ vraví Szalay. Lekárka podľa neho povedala, že bude fungovať bez zmluvy s poisťovňami. „Pôjde na priame platby – a ten dopyt je taký veľký, že o klientov nebude mať núdzu. Lenže načo si potom platíme zdravotné poistenie?“ pýta sa Szalay.

V systéme zdravotníctva každý platí zdravotné odvody a zdravotné poisťovne potom platia lekárom za ich služby. Ak ide pacient k lekárovi bez zmluvy s poisťovňou, jeho peniaze zo zdravotných odvodov nejdú lekárovi a musí platiť navyše. Pri priamych platbách si ambulancia môže žiadať akúkoľvek sumu. Musí ich mať zverejnené v cenníku, ale iné obmedzenia nemá. „A pacienti si zaplatia nielen všetky výkony v plnej výške, ale zaplatia aj za predpísané lieky a pomôcky, rovnako ako za laboratórne vyšetrenia, röntgeny či CT,“ dodáva Szalay.

Postup ambulancií vníma ako zlyhanie vlády, ktorá včas neurobila opatrenia, aby tomuto scenáru zabránila. „Nikto sa nemôže vyhovárať, že o tomto nevedel. Mesiace sme na to všetci upozorňovali – samosprávne kraje, analytici, pacientske organizácie, združenia ambulantných lekárov. Ambulantný sektor treba urýchlene dofinancovať,“ hovorí. Situáciu v ambulanciách opisuje na Poliklinike Karlova Ves, ktorá patrí pod župu. „Aj bez inflácie a rastu cien energií platilo, že výnosy nepokrývajú náklady. Pľúcna ambulancia, všeobecná ambulancia pre deti a pre dospelých poskytujúca starostlivosť utečencom, detský psychiatrický stacionár – žiadna z týchto prevádzok si nevie na seba zarobiť. Každá z nich je pritom veľmi žiadaná a potrebná,“ hovorí.

Už dnes ambulancie kolabujú. Pacienti nie sú včas diagnostikovaní, neskôr zachytené ochorenia sú drahšie, s horšou prognózou. „Ak štát nezasiahne, čakacie lehoty sa budú ďalej predlžovať, poplatky sa budú zvyšovať. Doplatia na to v prvom rade najzraniteľnejšie skupiny,“ hovorí Szalay.

Asociácia tritisíc lekárov: Od februára poplatky

Asociácia súkromných lekárov ohlásila, že jej členovia plánujú vyberať poplatky. Ide o ambulancie – všeobecných lekárov aj špecialistov –, ktoré chcú takto kompenzovať vyššie náklady. V tejto asociácii je zhruba tritisíc lekárov. „Máme v pláne zaviesť poplatky od 1. februára 2023,“ hovorí šéf asociácie a všeobecný lekár pre dospelých v Nitre Marián Šóth. Mali by byť od dvoch do desiatich eur. „Tak ako ostatní podnikatelia dostávajú zálohové faktúry, tak aj my,“ vysvetľuje. Ambulancie – špecialisti či všeobecní lekári – sú vo veľkej väčšine súkromné firmy. Lekár je tak podnikateľ a sestra je v ambulancii zamestnaná. To je druhý dôvod, prečo plánujú zaviesť poplatky. Štát v nemocniciach zvýšil platy sestrám či napríklad laborantom a ambulancie ich museli zvýšiť tiež, aby im dokázali konkurovať.

Poplatky v ambulanciách môžu kontrolovať či pokutovať župy. Niektoré však k tomu pristúpiť nechcú, lebo vidia, že ambulancie nemajú dosť peňazí na fungovanie.

Napríklad prešovská župa eviduje zatiaľ jeden prípad kompenzačného poplatku vo výške desať eur. „Napriek tomu, že vieme a môžeme upozorňovať na neoprávnené vyberanie poplatkov, prípadne udeliť pokutu, považujeme to za neadekvátnu represiu vzhľadom na štátom zlé a nerovnomerné nastavenie financovania zdravotníctva,“ uvádza prešovská župa.

Aj kraje uznávajú, že financovanie ambulancií nie je v poriadku. „Ambulancie sú nedofinancované v porovnaní s nemocnicami, ktoré fungujú v neporovnateľne lepších a stabilnejších finančných podmienkach, na čo sme ako vyšší územný celok permanentne upozorňovali,“ tvrdí župa.

Tvrdí, že stojíme pred krízou ambulantného sektora, ktorý sa už dlhodobo borí s nedostatkom lekárov, prípadne ich vysokým vekom a aktuálne aj s málo atraktívnym pracovným prostredím. V Prešovskom kraji majú v mnohých špecializáciách polovicu lekárov v dôchodkovom veku bez dostatočného zástupu. Práve u nich môžu vyššie náklady urýchliť zatvorenie ambulancie. Šóth hovorí, že ambulanciám stúpli náklady rôzne, niektorým o 200 eur mesačne, inde je to aj niekoľko tisíc. Ide o preddavky za energie, náklady spojené s infláciou či mzdy. Celkovo tak podľa neho stúpli náklady o 50 až 70 percent.

Výkonná riaditeľka ďalšej skupiny ambulantných lekárov – Zväzu ambulantných poskytovateľov – Naďa Trenčanská Bedušová vysvetľuje, že ak inflácia presahuje 15 percent a štát pridal ambulanciám v rozpočte šesť až sedem percent na platbách, tak aj keby iné náklady ako plat sestry či energie nestúpli, tak by museli ambulancie niekde rozdiel zohnať.

Zväz zatiaľ žiada svojich členov, aby poplatky nevyberali, lebo ministerstvo ešte rokuje, aby získali viac peňazí. „Situáciu riešia rôznymi krátkodobými úvermi. Toto však určite nie je udržateľné. Aj následkom toho sa mnohí z nich rozhodnú skôr pre ukončenie činnosti,“ hovorí Trenčanská. Väčšina ambulancií je podľa nej na hranici prežitia dlhodobo. Ak ambulancia dosahuje zisk, je to najmä preto, že ošetrí veľmi veľa pacientov, čo pre pacientov nemusí byť bezpečné a preťažuje to lekárov. Len v januári podľa nej skončilo desať ambulancií, ktoré boli u nich v zväze. „Väčšinou šlo o lekárov v dôchodkovom veku, ktorí však ešte mali v pláne zopár rokov ordinovať, no vzhľadom na súčasnú situáciu sa rozhodli ambulanciu radšej zatvoriť a neriskovať skutočnosť, že by do dôchodku odchádzali s nesplatenými dlhmi,“ hovorí. Celkovo je na Slovensku takmer 11-tisíc ambulancií. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že rokuje o dofinancovaní ambulantného sektora aj s ministerstvom financií a poisťovňami. Ministerstvo sľubuje kompenzovať ambulanciám ceny energií do konca januára, aby nedochádzalo k vypovedaniu zmlúv ambulancií s poisťovňami či zatváraniu ambulancií. Do konca januára sa totiž musia dohodnúť ambulancie s poisťovňami, či podpíšu zmluvy. Ak nie, budú musieť pacienti platiť za starostlivosť priamo lekárovi a potom si to žiadať od poisťovní.

„Ministerstvo má vo svojej kapitole vyčlenených 80 miliónov eur určených na pokrytie zvýšených nákladov súvisiacich s energetickou krízou tak pre ambulantný sektor, ako aj pre ústavnú zdravotnú starostlivosť. Budeme, samozrejme, hľadať aj ďalšie možné zdroje,“ tvrdí ministerstvo. Už v polovici októbra 2022 pritom ambulancie avizovali, že rozpočet, ktorý navrhlo ministerstvo financií, nie je dostatočný, a žiadali viac peňazí na pokrytie vyšších nákladov. Vtedy ešte nebolo jasné, ako budú rásť platy sestrám v nemocniciach.

Minister: Peňazí je málo, možno to budú poplatky

Problém pre ambulancie je, že aj keď sú podnikateľské subjekty, nemajú veľa možností, ako si zvýšiť príjmy. Dostávajú peniaze podľa zmlúv s poisťovňami. Okrem toho môžu vyberať poplatky za niektoré činnosti – napríklad ako sú potvrdenia na vodičský preukaz. Ale nemôžu vyberať poplatky napríklad za ošetrenie či termín. „Okrem spoluúčasti pacienta či nezmluvného vzťahu, keď ambulancia môže vyberať akúkoľvek výšku úhrady za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, nemáme žiadnu inú možnosť na zvýšenie príjmov,“ hovorí šéfka Zväzu ambulantných poskytovateľov.

Ministerstvo dodáva, že zatiaľ nenavrhlo zmeny pri poplatkoch v ambulancii, ale minister Lengvarský pripustil, že spoluúčasť pacienta, teda poplatky, budú časom nevyhnutné, lebo zdravotná starostlivosť je drahá. „Pokiaľ chceme zachovať kvalitu na úrovni 21. storočia, určite bude potrebný aj nárast zdrojov v zdravotníctve zo štátneho rozpočtu. Ale ani otázka spoluúčasti pacienta nie je vylúčená. Myslím si, že sa tým treba vážne zaoberať,“ povedal minister.

Aj trnavská župa hovorí, že v budúcnosti bude potrebné zaviesť platby ešte nad rámec poistenia. Pridáva sa aj banskobystrická župa, ktorá uvádza príklad pľúcnej ambulancie v Detve. Na jej fungovanie priplácal kraj tisíc eur každý mesiac. Tento rok to bude podľa župy ešte viac. „Kríza ambulantného sektora je dlhodobá záležitosť, ktorá sa, ak sa nič nezmení, bude len zhoršovať,“ tvrdí župa. Problémom je aj vysoký vek lekárov, len v banskobystrickej župe má zhruba tretina všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast viac ako 65 rokov. Štátny program podpory ambulancií podľa nich nefunguje. Banskobystrický kraj tak spustil vlastný program otvárania krajských ambulancií – zatiaľ otvorili štyri, poslednú tento týždeň v Haliči.

Tri scenáre pre ambulancie

Podľa šéfky Zväzu ambulantných poskytovateľov sú len tri scenáre, ktoré môžu nastať, ak ambulancie nedostanú viac peňazí. Ani jeden z nich nie je dobrý. Prvý je, že ambulancie nebudú mať zmluvy s poisťovňami, a teda pacienti si budú platiť za starostlivosť. Druhý, že ambulancie zavedú poplatky, aby vykryli náklady. Na to však treba podľa nej zmenu zákonov. Tretia možnosť je, že ambulancie zatvoria a zdravotná starostlivosť bude ešte menej dostupná ako dnes. „Kým prvé a posledné znamenajú koniec dostupnej zdravotnej starostlivosti a kolaps zdravotníctva ako celku, to prostredné dáva istú možnosť, ale mimoriadne nepríjemnú ako pre našich lekárov, tak pre pacientov,“ hovorí Trenčanská. Aj keby sa zaviedli poplatky, niektoré ambulancie by zrejme skončili, lebo sú v regiónoch, kde nie je kúpyschopnosť taká, aby pacienti zvládli poplatky platiť.

Zdroj: SITA (Denník N)