Lekári porušujú zákon. Už dva mesiace

Bielu armádu poburuje hrozba sankcií za nepripojenie sa do systému ezdravie.

Bránia jej v tom objektívne dôvody.

Novorodenec s názvom eHealth, ktorému do krstného listu vystavili aj meno ezdravie, sa nesmelo predral na svet ani nie pred dvomi mesiacmi. Odstrihnutie od pupočnej šnúry nemal ľahké. Jeho partus serotinus – prenášaný pôrod trval deväť rokov. Neochota lekárov hovoriť o prvých krôčikoch dieťaťa je až zarážajúca. Do HN Focusu sme oslovili viacerých, väčšina z nich nemala ani čo hodnotiť, keďže do zdravotníckeho systému ešte nie sú pripojení. No do reči nie je ani tým ostatným. „Už v októbri som žiadala PIN. Doteraz mi ho neposlali,“ rezignovane hovorí nemenovaná pediatrička. Zo sankcií ju zatiaľ hlava nebolí. „Čo ma môžu pokutovať, keď sami v tom majú zmätky.“ Podľa ministerstva zdravotníctva bola chybná desatina žiadostí. Zlé vypísanie papierov pediatrička striktne odmieta, rovnako ako jej kolegyňa, ktorá ich zaslala ešte v septembri.

Postarší alergiológ mal viac šťastia. „PIN som dostal. Počítač si ho však žiada pri zadávaní každého receptu. Tak som sa znovu odpojil. Toľko času ja veru nemám,“ komentuje novinku. Nezabudla ju však pochváliť jedna zo všeobecných lekárok. „Ako myšlienka je to skvelá vec, ale systém mi vypadáva. Až tento týždeň idem na školenie do softvérovej firmy.“ Našu prosbu o stretnutie odmietla slovami: „Keď niečo zverejníte s mojím menom, uvedomujete si, že môžem na sto percent čakať kontrolu?“ Že by jedna z možných príčin zborového mlčania doktorov? Toľko vox populi z bielych kancelárií.

Lekár kontra sestrička

Jedine hlavy stavovských organizácií nie sú skúpe na slovo. Keď vchádzame do nitrianskej ambulancie prezidenta Asociácie súkromných lekárov, v čakárni posedáva zo päť pacientov. Marián Šóth nám ochotne sprostredkuje malú exkurziu do elektronického sveta ezdravia. Jeho viditeľnou súčasťou je elektronická kartička a čítačka, neviditeľnou PIN kód. Pomocou tohto kľúča sa možno dostať k údajom o konkrétnom pacientovi. Na monitore sa vyrolujú všetky jeho návštevy. „Systém by mal pracovať tak, že napríklad ortopéd vidí, že pacient bol u mňa, že už bol na magnetickej rezonancii. Preštuduje si nález a nemusí si lámať hlavu, čo má ten dotyčný v kolene. Nemusí ho hnať na magnetickú rezonanciu, aby sa potom znovu vrátil naspäť,“ ilustruje Šóth. Záverečný výsledok by sa mal zúročiť v podobe zamedzenia duplicity, ľahšieho diagnostikovania a zrýchlenia vyšetrenia. Mal by... „Potrebujeme minimálne rok, aby sa problémy, ktoré sme pripomienkovali, odstránili a aby bol systém používateľný. My sme pritom nemali veľké oči, že vstúpime do virtuálneho sveta a budeme v ňom loviť rukavicou,“ vysvetľuje doktor. Hnevá ho, že zdravotní pracovníci nestoja na rovnakej štartovacej čiare. „Nemocnice by mali byť pripojené, a nie sú. Takže k prepúšťacej správe sa nedostaneme.“

Litera zákona

Sestrička počas nášho rozhovoru sedí pri druhom stole pri druhom počítači, no ani neťukne do klávesnice. Staré časy, keď vypísala dokumentáciu či hodnoty nameraného tlaku a doktor len buchol pečiatkou a nahodil podpis, sú preč. Ezdravie neumožňuje vkladanie dát na oboch počítačoch súčasne. Buď zdravotnú sestru zablokuje doktor, alebo naopak. Softvéry sú kapitola sama osebe. Ambulancie sú vybavené komputermi rôznej kvality i veku a to isté platí o operačných systémoch. Komunikácia so softvérovymi firmami zostala výlučne na bedrách lekárov. Šóth dodáva: „Ja som používateľ a som toto povinný zrealizovať zo zákona. Ale potrebujem to urobiť vo forme prijateľnej pre mňa ako používateľa. Ťažko si kúpite super programovaciu chladničku, keď ju neviete ovládať.“

V časovej tiesni

Snina síce leží na opačnom konci republiky ako Nitra, ale zápasia tu prakticky s totožnými problémami, elektronizácia vzdialenosti nepozná. Vo východoslovenskom mestečku má svoju ambulanciu človek stojaci na čele Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Makara. Len ťažko skrýva rozhorčenie: „Ezdravie sa malo zavádzať postupne. Upozorňovali sme, že sa nám nepáči, nie sme s ním stotožnení ani naň nachystaní. Ani softvérové firmy nie, čo zdôvodňovali časovou tiesňou.“ Pripojenie používa asi mesiac, čakal na softvérovú firmu, ktorá mu s ním pomôže. Momentálne denné zdržanie odhaduje na polhodinu až hodinu. „Občas nám systém spadne a musím vypnúť program. Cítim, že nestíham. Nám ezdravie narušilo systém práce a úplne odpojilo sestričku.“ Z práce vytŕhajú aj dlhé odozvy systému.

Každá nová technológia atakuje komfortnú zónu, v ktorej je človek navyknutý. Toto pravidlo platí nielen u starších ľudí a nielen u doktorov. Kauzalitu medzi ich odchodmi do dôchodku a zavádzaním ezdravia teda ťažko dokazovať. Faktom zostáva, že 30 percent lekárov už dosiahlo hranicu veku 60 rokov. Makara tvrdí, že len v prešovskom regióne zavreli v menších dedinách tri ambulancie. „Pravdepodobne nezvládli tlak nových povinností. Keď máme toľko lekárov v dôchodkovom veku, čo sa stane? Prísnym zákonom, ktorý nás kriminalizuje, sa počas dvoch-troch rokov urýchli ich odchod a dostaneme sa do obrovskej krízy.“ Šéf lekárskej spoločnosti má predstavu o tom, akú „liečbu“ by novorodencovi naordinoval, hoci už je asi neskoro. „Okrem zásady dobrovoľnosti by mal systém nabiehať postupne. My sme vyštudovali medicínu, nie IT. A mali by sa posilňovať stimulačné veci, nie tie diskriminačné.“ Zoznam nedotiahnutých vecí by bol viac než dlhý. Spadli by doň aj postupy pri návšteve pacienta v domácnosti. „Po jeho vyšetrení mám hneď utekať do ambulancie ho zapísať? Tak to je šikana.“

Problém: (Ne)komunikácia

Ďalším mužom v bielom plášti je Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového zväzu. Na naše otázky reagoval s tým, že pracuje ako nemocničný lekár a bude sa teda vyjadrovať za nich. Doposiaľ väčšina z nich nedostala čítačku elektronických kariet. Výnimku netvorí ani zariadenie, v ktorom pracuje. „Keď sme sa na to informovali, oznámili nám, že nemocnica si najprv musí upraviť svoj počítačový systém a potom aj samotné počítače. A to bol január tohto roka. Kto má byť teda pokutovaný? Nemocnica, ktorej zriaďovateľom je samotné ministerstvo?“ podčiarkuje Visolajský. Snahy o zefektívnenie zdravotníctva nespochybňuje. Druhým dychom však pridáva, že „tu existujú aj veľké riziká pre hlavne riziko zneužitia pacientových informácií treťou osobou“. Táto hrozba je taká silná, že veľa vyspelých štátov dodnes na elektronizáciu zdravotníctva nepristúpilo. Podľa predsedu odborárov sa systém nachádza v stave, ktorý výrazne komplikuje, ba až obmedzuje doktorov v práci. A to až do takej miery, že ho nepoužívajú. Môže byť aj konečným dôvodom na ukončenie praxe. „Veľa obvodných lekárov je v dôchodkovom veku a svoje ambulancie nezavreli len zo svojej dobrej vôle, pretože ich nemá kto nahradiť. Ak im ministerstvo hádže polená pod nohy, nemôže sa nik čudovať, že tak učinia.“ Visolajský za problém číslo jeden pokladá nedostatočnú komunikáciu. „Hoci sme kompetentných na to upozornili, doteraz väčšina nemocničných lekárov nebola v systéme nijako zaškolená. Myslím si, že by sa malo konečne začať s nami komunikovať a začať počúvať výhrady k systému. My sme problémy komunikovali s kompetentnými dlhodobo, no druhá strana nepočúvala a komunikáciu len predstierala.“ Visolajský by uvítal ešte jednu vec. Keby sa zverejnilo, akým spôsobom sa minuli desiatky miliónov eur pri tvorbe zdravotníckeho systému. Veľa otázok, málo odpovedí.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)