Krajčí chce stiahnuť ľudí od špecialistov

Často a zbytočne. To je stručná charakteristika návštev slovenských pacientov u lekára. Do ambulancií zavítame priemerne až 11,5-krát do mesiaca, čo nás radí na čelo európskeho rebríčka. Na nelichotivú pozíciu Slovákov vytiahol najmä privysoký počet návštev špecialistov.

Keďže sú drahší ako všeobecní, zmenou systému by sme podľa vládnych analytikov dokázali ušetriť vyše dvesto miliónov eur ročne. Minister zdravotníctva Marek Krajčí teraz avizuje, že urobí potrebné kroky. A to tak, že všeobecným lekárom pridá kompetencie. Že nejde o žiaden experiment, potvrdzuje aj pohľad za hranice. Naši všeobecní lekári využívajú len 70 percent z právomocí priemerného všeobecného lekára v Únii a len 48 percent kompetencií kolegov v krajinách s najlepšou primárnou starostlivosťou.

Bude to trvať roky

Podľa Krajčího majú všeobecní lekári dostať možnosť certifikovať sa na určité výkony, ktorými sú napríklad sonografia alebo starostlivosť o diabetikov. Zároveň s tým rezort ráta so zvýšením atraktívnosti všeobecného lekárstva aj pre nových absolventov. Viac kompetencií by pre všeobecného lekára znamenalo dokúpenie novej techniky, čo by nemal byť problém. Podľa hovorkyne Všeobecnej zdravotnej poisťovne Zuzany Štukovskej je odpoveď jednoduchá: za špecializovaný výkon dostane viac peňazí a tie môže následne investovať do techniky.

Aj prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár tvrdí, že kúpiť stroje nie je problém, ale vychovať odborníka trvá roky. Súhlasí s tým, že lekár by vedel splácať novú techniku na základe výkonov, no tie by museli byť značne nadhodnotené. „Nemáme financie na inovácie a dostupnosť sa stáva čoraz väčším problémom, a práve nedostatok financií brzdí záujem o prácu lekára, čím sa znižuje atraktívnosť,“ povedal Kollár a poukázal na fakt, že zmena sa neudeje zo dňa na deň, ale celé to bude trvať minimálne generáciu a s tým musí rezort rátať. „Ak nezačneme dnes, nedosiahneme žiadne výsledky,“ dodal.

Je to o peniazoch

Práve financie sa zase ukazujú ako kľúčové. „V prípade, že sa ako prvá a kľúčová otázka vyrieši financovanie zdravotníctva na úrovni, zodpovedne k reálnym potrebám rezortu, a keď budeme mať dostatočné finančné krytie, vtedy je namieste otvoriť problematiku reformovania zdravotníctva,“ uviedla Zuzana Dolinková, výkonná riaditeľka Zväzu ambulantných poskytovateľov. Obáva sa toho, že ak by mal byť postup opačný, nastanú vážne pochybnosti, že o zmenách sa bude opäť len rozprávať. „Pretože reformovať podfinancované zdravotníctvo je len zbožným prianím, a nie skutočným plánom na realizovanie zmien,“ odkázala.

Analytik inštitútu INEKO Dušan Zachar súhlasí, že s väčšími kompetenciami musí byť spojená aj vyššia finančná odmena pre týchto lekárov. „Tieto dva aspekty, ak nebudú len marginálne, zvýšia aj atraktivitu všeobecného lekárstva,“ uviedol Zachar a doplnil, že bude veľmi ťažké v súčasnej situácii preťaženosti, nedostatku a relatívne vysokého priemerného veku všeobecných lekárov realizovať navrhované kroky s cieľom, že prinesú v krátkom období výsledky.

Kompetencie treba vyššie aj podľa Martina Vlachynského z INESS. „Nadužívanie špecialistov je v porovnaní so zahraničím zjavné, ale musí to byť vykonané komplexne – časť kompetencií sestier presunúť na administratívnych pracovníkov, časť kompetencií lekárov presunúť na sestry, nastaviť motivácie tak, aby napríklad viacero ambulancií zdieľalo niektoré služby a podobne,“ povedal s tým, že dobre vymyslené zvýšenie kompetencií tak, aby všeobecní lekári nemali len viac roboty, ale viac zaujímavej roboty, zvýši popularitu zamerania.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)