Drahý biznis bez riadnej kontroly

Napriek tomu, že plošné testovanie sa malo po druhom celoplošnom pretestovaní Slovenska v januári utlmiť, od tej chvíle sa doň natlačilo najviac peňazí. Svedčí o tom aj momentálne rozdiskutovaná zmena rozpočtu.

Podľa neverejného dokumentu, ktorý má Nadácia Zastavme korupciu k dispozícii, musela vláda na testovanie v prvom polroku dodatočne vyčleniť 60 miliónov eur. Mobilné odberové miesta (MOM), ktoré otvorili ešte v januári, majú fungovať do konca júna. Denne odhalia čoraz menej pozitívnych, no štát im platí rovnako. Náklady, ktoré nás stojí odhalenie jedného pozitívneho sa tak šplhajú do desaťtisícov. 

Nehospodárne

Celkovo sme doteraz na fungovanie MOM minuli viac ako 110 miliónov eur. K tomu treba prirátať ešte milióny testov v priemere po päť eur, ktorými odberné miesta štát zásoboval. Takáto podnikateľská príležitosť prilákala k testovaniu aj na prvý pohľad nesúvisiace profesie, ako sú developeri a dopravní prepravcovia. Z najväčšej tridsiatky prevádzkovateľov MOM bola tretina takých, ktorí predtým so zdravotníctvom vôbec nemali skúsenosť. Samo osebe by to problém nebol. Podľa informácií Nadácie a desiatok podnetov, ktoré priznáva aj rezort zdravotníctva, však nie všetci prevádzkovatelia MOM mali tie najčestnejšie úmysly.

Projekt mal dva zásadné nedostatky: nehospodárnosť a slabú kontrolu. Nedostatočnú efektivitu plošnému testovaniu vyčítali odborníci už začiatkom roka. Štát plošne testoval všade, bez ohľadu na epidemiologickú situáciu v okresoch. Zároveň však nijakým spôsobom nemanažoval počet MOM v jednotlivých okresoch. Zmluvu uzavrel s každým, kto splnil formálne podmienky, bez ohľadu na počet obyvateľov v okrese a reálne potreby testovacích kapacít.

Cena za hľadanie

Prepočty Nadácie vychádzajúce z dostupných dát ukazujú, že zatiaľ čo vo februári nás stálo „vytestovanie“ jedného pozitívneho prípadu 932 eur, v apríli to už bolo takmer 4 700 eur. Štát pritom plánuje utlmiť prevádzku odberových miest až v júni. Výdavky za nájdenie pozitívneho tak zrejme ešte porastú. Odborníci dlhodobo upozorňovali, že antigénne testy majú zmysel najmä v ohniskách. Sú menej citlivé a bezpríznakových chorých zachytia len ťažko. V ohniskách rastie aj ich ekonomická výnosnosť. Kým 17. februára nás nájdenie jedného pozitívneho v Hlohovci stálo približne 59 eur, 1. mája v Nitre to bolo rekordných 75-tisíc. Hlohovec patril k epidemiologicky najhorším okresom od konca januára, zatiaľ čo Nitra v máji medzi najlepšie. Počty MOM v okresoch však štát nereguloval podľa vývoja pandémie, a tak cena za nájdenie pozitívneho rástla.

Prečo zlyhala kontrola

Problém bol už v nastavení projektu. Ministerstvo zdravotníctva, ktorému vláda zadala úlohu zabezpečiť vznik MOM-iek, sa rozhodlo pre automatický systém povolení. ,,Ministerstvo uzatvorilo zmluvu o spolupráci s každým poskytovateľom, ktorý súhlasil so stanovenými podmienkami a splnil podmienky uvedené vo výzve,“ spresnilo komunikačné oddelenie rezortu. Pre vydávanie povolení na prevádzku MOM si ministerstvo nevybralo župy (vyššie územné celky), ktoré už dávno schvaľujú poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, majú na to ľudí i skúsenosti. Túto úlohu rezort zdravotníctva pod vedením Mareka Krajčího (Oľano) zveril úradom verejného zdravotníctva. Bola to pre ne nová agenda popri ďalších úlohách v súvislosti s pandémiou covidu, museli na ňu často stiahnuť aj kolegov z iných oddelení. ,,Boli sme krajne preťažení, robili sme však maximum, aby bola splnená trojdňová zákonná lehota na vydanie príslušného rozhodnutia,“ reagoval napríklad regionálny úrad z Bratislavy.

Úradníci nie vždy stíhali skontrolovať plánované MOM-ky aj v teréne, čo sa týka polohy a vhodnosti priestorov. ,,Regionálne úrady verejného zdravotníctva nemali v tom čase dostatok ľudí ani na trasovanie pozitívnych covidom, pričom im ešte pribudla povinnosť vydávať povolenia pre mobilné odberové miesta. Tých len v Bratislavskom kraji bolo 300 až 400,“ upozornil lekár bratislavskej župy Tomáš Szalay. Aj preto bola kontrola pri udeľovaní povolení pre MOM často len formálna, čo viedlo následne k rôznym nedostatkom a problémom.

V bytovke i čakárni

Viaceré z nedostatkov, nielen v Bratislave, sa týkali odberných miest prevádzkovaných firmou RMHC 1 a jej materskou spoločnosťou Royal Medic Health Care. Firmy patriace Vladimírovi Krondiakovi a Pavlovi Krajčovičovi otvorili celkovo osemnásť MOM-iek. Dve z nich fungovali aj na bratislavskej Ulici sv. Vincenta. Ako upozornil denník Nový čas, jedno z týchto miest zriadili v priestoroch bytovky. Obyvatelia sa sťažovali, že sa im pod oknami tiahnu siahodlhé rady a pri smetiakoch sa podľa miestnych každý večer kopia haldy odpadu zo sterov. Firmy chceli otvoriť MOM-ky aj v poliklinike v Šamoríne – rovno čakárni. To im však regionálny úrad verejného zdravotníctva zamietol. „Do celého objektu je zabezpečený iba jeden vstup. V priestoroch čakárne na prízemí objektu by došlo ku kríženiu ciest osôb čakajúcich na odber biologického materiálu na antigénové testovanie a návštevníkov jednotlivých zdravotníckych zariadení, čím by bolo ohrozené zdravie ľudí“, uvádza sa v odmietavom rozhodnutí.

Ako ušetriť na MOM-ke

Po neúspechu v Šamoríne si firmy otvorili odberné miesta v Dunajskej Strede na adrese Mliečany 77. V rozhodnutí sa však píše, že „samotný odber biologického materiálu bude realizovaný pri 2 odberových miestach v jednej miestnosti“ a „Prevádzku MOMAg žiadateľ zabezpečuje pomocou 3 zamestnancov.“ To vyvoláva otázky, či každá z firiem RMHC a Royal Medic Health Care mala na týchto odberových miestach vlastný personál, alebo šlo o odberové miesta len pro forma a testy vykonávali tí istí traja ľudia. Pre prevádzkovateľa by to znamenalo zníženie personálnych nákladov na polovicu. V každom prípade však nedodržali platnú vyhlášku. Tá jasne hovorí, že personálne zabezpečenie MOM tvoria minimálne štyria ľudia – zdravotník a ďalšie tri osoby. To znamená že na danom odberovom mieste malo testovanie vykonávať minimálne osem zamestnancov.

Na všetky spomínané pochybnosti sme sa pýtali aj konateľa a spoluvlastníka Pavla Krajčoviča. Telefonicky nám oznámil, že nám odpovedať nebude. V minulosti o jeho podnikateľských aktivitách informovala Pluska, keď prevádzkoval pochybnú záchranku bez povolenia.

Stovky podnetov

Okrem znižovania personálneho zabezpečenia MOM-iek mohli prevádzkovatelia ušetriť aj v ďalších oblastiach. Podľa viacerých podnetov v niektorých miestach neboli pracovníci dostatočne vybavení ochrannými prvkami. Ďalšie oznámenia naznačovali, že jednorazové ochranné prvky sú používané opakovane a biologický odpad končí v komunálnom.

Na väčšiu kontrolu MOM začalo ministerstvo tlačiť od februára. „Náš samosprávny kraj požiadalo ministerstvo listom o pomoc s kontrolami. Ale neposkytli nám ani len údaje o počtoch vykonaných testov v jednotlivých odberných miestach. Naša kontrola tak mohla byť len veľmi formálna, od otváracích hodín, cez počet prítomných ľudí, či spĺňajú predpísaný stav. Aj to len ťažko, tí ľudia boli v skafandroch, nevidíte im do tváre. Nemôžu vám podať doklady. Prípadne nám povedali, že ďalší človek, ktorý tam mal byť, si len odbehol,“ konštatuje Szalay.

Dôvodom, prečo ministerstvo začalo MOM kontrolovať, sú zrejme aj pribúdajúce podnety. ,,Krízové koordinačné centrum ministerstva dostalo niekoľko stoviek podnetov. V prípadoch sťažností, ktoré sa javili ako opodstatnené, bola vykonaná kontrola na mieste, respektíve sme požiadali o vykonanie kontroly príslušné regionálne úrady verejného zdravotníctva,“ uviedol v stanovisku rezort zdravotníctva, no dodal, že ,,pri kontrolách sa zväčša nepotvrdili skutočnosti v podaniach od občanov“. Do polovice mája tohto roka sa zrealizovalo takmer 400 kontrol na mieste. ,,Pokuty boli udelené spolu v 61 prípadoch a v celkovej sume 19-tisíc eur,“ vyratúva ministerstvo. Hrubým prepočtom ide o 300 eur na prípad. Čo je menej ako zisk jedného odberného miesta za jeden deň.

Regionálne úrady evidujú najviac podnetov v súvislosti s nedostatočnými rozostupmi, prevádzkovým časom MOM-iek, ale tiež nesprávnym uložením odpadu z výterov, nešetrným vykonaním výteru a umiestnením odberných miest v panelákoch alebo polyfunkčných budovách, kde sa popri čakajúcich ľuďoch pohybovali ďalší ľudia a hrozilo vyššie riziko nákazy. Problémom však bolo, že aj keď regionálne úrady verejného zdravotníctva podnety preverovali, ďalej s nimi pracovať nemohli, keďže nespadali do ich zákonnej príslušnosti. Odstupovali ich tak ďalším úradom.

Situácia sa medzičasom o niečo zlepšila, úrady verejného zdravotníctva dostali už minulý rok financie na posilnenie personálnych kapacít. ,,Do tejto chvíle sme prijali približne 200 zamestnancov a ďalších prijímame, aby sme sa posilnili na tretiu vlnu pandémie a zvládali všetky úlohy,“ uviedla hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Daša Račková.

Na výkony netlačili

Nedostatočná sa ukázala aj kontrola efektivity odberných miest. Napríklad prvotné nastavenie odmeny, ktorá bola podmienená len osemhodinovým pracovným časom, spôsobilo rady pred odbernými miestami. ,,MOM-ky nemali motiváciu robiť testy rýchlejšie, efektívnejšie, urobiť ich čo najviac,“ opisuje Szalay. To zmenilo ministerstvo ďalšou výzvou, keď MOM-ka denne za každý test nad 250 dostávala dve a pol eura navyše. V tomto ohľade však Nadácia narazila na informačnú dieru. Ani cez opakované žiadosti sa nedostala k podrobnejším údajom o vykonaných testoch v jednotlivých odberných miestach. Existuje totiž podozrenie, že niektoré si mohli počty testov umelo zvyšovať, keďže reportovať musia len počty otestovaných bez osobných údajov. Osobné údaje dodávajú len pri pozitívnych testoch.

Neefektívne sa javí tiež rozloženie MOM-iek a ich potreba v jednotlivých regiónoch. Rekordným okresom bola Nitra, kde ich bolo v prevádzke 23. V samotnej výzve ministerstvo trvá len na tom, že MOM môže byť len v meste alebo mestskej časti s viac ako päťtisíc obyvateľmi. Jedna firma tiež podľa výzvy nesmie prevádzkovať viac ako jednu MOM v okresnom meste alebo mestskej časti.

Toto pravidlo mnohí jednoducho obišli tak, že na rovnakom mieste otvorili dve odberové miesta, každé napísané na inú firmu. Príkladom sú už RMHC 1 a Royal Medic Health Care, ktoré mali otvorených deväť „dvojičiek“.

Chcel vraj pomôcť

V Nitre mal viacero MOM aj developer Martin Repík. Odberné miesta mal zriadené cez viaceré svoje firmy, ktoré vlastnila ďalšia jeho firma. Išlo teda o sesterské spoločnosti. Repík pre Nadáciu uviedol, že k zriadeniu MOM-iek ho viedla pandémia a následná kríza a že chcel byť takto nápomocný celému regiónu. Odmieta, že by prepojenie jeho firiem bolo v rozpore so zmluvným obmedzením na jednu MOM v okrese pre jedného zriaďovateľa. Od úradov dostal povolenie pre všetky spoločnosti samostatne, každá dostala aj samostatný kód. Prečo má „Mobilné odberové miesto“ ako predmet podnikania uvedený len v jedinej firme, pričom MOM-ky prevádzkujú aj ďalšie, vysvetlil ,,nejasnou budúcnosťou MOM a vysokými nákladmi na právne služby“.

V každom prípade je umiestnenie jemu blízkych MOM-iek veľmi atraktívne. Nachádzajú sa napríklad pri kultúrnom dome, amfiteátri či mestskej hale v Nitre. 

Zdravotnícki funkcionári

Tesne po vymenovaní za nového štátneho tajomníka rezortu zdravotníctva čelil Kamil Száz obvineniu zo stretu záujmov, keďže sám prevádzkoval mobilné odberové miesta cez dve svoje spoločnosti. Celkovo išlo o takmer dve desiatky odberných miest, čo Száza radilo k ich najväčším prevádzkovateľom. Pri priemernom zárobku 25-tisíc eur mesačne na jednu prevádzku tak od januára zarobil 2,4 milióna eur. Viaceré mal aj v Nitre, i keď jeho firmy sídlia v Nových Zámkoch. Száz tesne po uvedení do funkcie oznámil, že ich prevádzku v ,,krátkom čase“ ukončí – urobil tak 18. mája. Nie je jediným z čelných zástupcov zdravotníkov, ktorí sa dali na biznis s MOM-kami. Dve miesta prevádzkoval minimálne ešte v polovici mája aj predseda Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár. Aj medzi ostatnými zriaďovateľmi sa črtajú ďalšie firmy a ľudia s prepojením na čelných zdravotníckych funkcionárov, najmä z mestskej a župnej úrovne.

Funguje každá štvrtá MOM, podmienky sa menili

Mobilné odberové miesta (MOM) začali vznikať od polovice novembra 2020, keď ministerstvo zdravotníctva vydalo prvú výzvu na uzatvorenie zmlúv o spolupráci pri ich zriaďovaní. Celkovo ministerstvo vydalo päť výziev, ktorými postupne upravovalo podmienky fungovania testovacích miest. Podľa podmienok ministerstvo ,,uzatvorí zmluvu o spolupráci s každý poskytovateľom, ktorý bude súhlasiť so stanovenými podmienkami“. Výzvy tiež upravujú časové a regionálne fungovanie MOM aj ich finančnú odmenu. Prvá výzva trvala len jeden deň, počas ktorého sa mohli záujemcovia prihlásiť ministerstvu. Rátala s otvorením MOM len počas pracovných dní, na osem hodín denne a sľubovala za to odmenu 825 eur na deň, čo pri 21 pracovných dňoch predstavuje vyše 17-tisíc eur mesačne. ,,Ak však chcela MOM otvoriť aj cez víkend, tak im to nikto nepreplatil. Nastala tak napríklad situácia, že v piatok ohlásili opatrenia pre pendlerov, ktorí od pondelka potrebovali test, ale cez víkend ich nemal kto otestovať,“ spomína lekár Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay. Dva dni po prvej výzve vyhlásilo ministerstvo druhú. Záujemcom dávala na prihlášky tri dni a upravila aj ďalšie podmienky. Prvá výzva napríklad nehovorila nič o počte vykonaných testov. Táto podmienka pribudla až neskôr s tým, že MOM mala zabezpečiť aspoň 250 testov za deň, pričom vykonanie nižšieho počtu nie je nijako sankcionované. Testy nad tento počet sa platia navyše. Pribudlo aj testovanie cez víkendy. Pre prevádzkovateľ MOM to znamená mesačný príjem 26- až 30-tisíc eur, v závislosti od počtu testov. Cez výzvu ministerstva nefungujú všetky MOM, niektoré samosprávy majú zmluvu s ministerstvom vnútra, ďalšie fungujú iným spôsobom. V systéme sú evidované aj nefunkčné MOM, ktoré sa chystali na plánované testovanie žiakov. Dostali aj povolenia, ale nikdy ich neotvorili. Ľudia, ktorí hľadajú MOM v oficiálnom zozname, sa potom sťažujú, že ich buď nenašli alebo že nie sú otvorené. Z celkovo vyše 2 660 povolených MOM funguje reálne približne sedemsto, teda každá štvrtá.

Do polovice mája sa zrealizovalo štyristo kontrol na mieste, pokuty boli udelené v 61 prípadoch a v celkovej sume 19-tisíc eur Neefektívne sa javí tiež rozloženie MOM a ich potreba v jednotlivých regiónoch, rekordérom bol okres Nitra Ako to robiť inak a lepšie V prípade, že sa Slovensko v budúcnosti k plošnému testovaniu vráti, Nadácia Zastavme korupciu má pre Ministerstvo zdravotníctva SR niekoľko odporúčaní: 

• Na základe aktuálnych výsledkov efektívnejšie premyslieť finančnú odmenu pre MOM 

• Neposkytovať povolenia automaticky každému, kto splní podmienky (prevádzky boli povolené aj na miestach, kde už pôsobili iné MOM a testovanie v danej lokalite sa tak zbytočne predražilo)

• Motivovať prevádzkovateľov k vyššej efektívnosti, napríklad v zmluve upraviť, že MOM je možné zrušiť pri dlhodobo výrazne podpriemernom počte vykonaných testov 

• Efektívnejšie upraviť a kontrolovať, aby si prevádzkovatelia nerobili z MOM ,,biznis“ (aby sa napríklad podmienka, že jedna firma môže mať v okrese len jedno MOM nedala obchádzať tak, že si ich podnikateľ zriadil cez viaceré, navzájom prepojené firmy, dokonca na rovnakej ulici) 

• Aktívne kontrolovať prevádzku MOM skúsenými ľuďmi, napríklad z VÚC a miest, ktoré dávajú povolenia aj pre zdravotnícke zariadenia Intenzívne kontrolovať, kam MOM odvážajú biologický odpad 

• Kontrola, či počty nahlásených vykonaných testov zodpovedajú skutočnému počtu otestovaných.

Zdroj: SITA (SME)