Detská psychiatria sa zanedbávala desaťročia

Máme tu teraz chlapca závislého od psychoaktívnych látok, a keď sem prišiel, prežil kultúrny šok. Tam, kde žije, nemá tečúcu vodu a záchod a tu má bazény a stravu šesťkrát denne, hovorí primárka Detskej psychiatrickej liečebne Hraň Katarína Ackermanová. Opisuje prípad jedného z približne tristo detí, ktoré v zariadení ročne hospitalizujú.

Niet pochýb, že mnohí takíto pacienti a pacientky tu zažívajú vymoženosti, ktoré dovtedy nepoznali. K dispozícii majú bazény, saunu, komunitnú miestnosť, vonkajšie ihriská aj počítače a niektorí po prvý raz zažívajú pravidelný režim. Napriek tomu ani takéto materiálne možnosti nestačia na to, aby zariadenie obstálo pri liečbe všetkých detí, ktoré v ňom boli v uplynulých rokoch hospitalizované. Z nich sa totiž viaceré sťažovali na porušovanie svojich práv alebo otázne postupy zavedené ešte v minulosti. „Je to nádherné miesto, luxusne zariadená liečebňa, ktorá by bola krásnym miestom na doliečovanie detí s psychiatrickými diagnózami, ak by neplnila skôr úlohu sociálneho zariadenia pre deti z detských domovov, ktoré nezvládajú školské povinnosti a majú problémy so správaním,“ okomentovala liečebňu pred dvoma rokmi bývalá primárka Hrane a súčasná hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre pedopsychiatriu Terézia Rosenbergerová. Hraň je na Slovensku jedinou detskou psychiatrickou liečebňou, pričom štát oblasť duševného zdravia aj podľa samotného ministerstva zdravotníctva dlhé roky zanedbával. Nejde však len o problém liečebne na východe Slovenska. Pri nej sa ale ukazuje, že v istých oblastiach môže byť aj obeťou dlhoročne nefungujúceho systému. Ten intenzívne vníma aj rezort zdravotníctva, ktorý v oblasti pedopsychiatrie chystá zmeny a plánuje do nej v najbližších rokoch investovať zhruba 45 miliónov eur.

Hraň ako symptóm systémového problému

Liečebňa v Hrani poskytuje niekoľkotýždňovú až niekoľkomesačnú starostlivosť deťom vo veku od 3 do 18 rokov. Prijíma deti trpiace duševnými chorobami a psychickými poruchami, ako aj pacientov na základe súdom nariadenej ochrannej psychiatrickej liečby. Na jednom oddelení sa tak v tej istej chvíli môžu nachádzať deti s depresiou, autizmom, poruchami príjmu potravy, deti po pokusoch o samovraždu, mládež bojujúca so závislosťami alebo po vykonaní trestnej činnosti. Podľa odhadu súčasnej primárky Kataríny Ackermanovej má však približne 80 až 90 percent pacientov najmä problém s poruchou správania.

„Sú to deti, ktoré majú normálny intelekt aj stupeň mravného vývoja, ale ich poruchy správania sú natoľko závažné, že ich ambulantní pedopsychiatri nie sú schopní zvládať,“ priblížila Ackermanová. Takíto pacienti majú napríklad aj problémy so záškoláctvom či s užívaním návykových látok. Do Hrane sa zvyčajne dostávajú na základe podnetu sociálnej kurately. Na to, že na Slovensku neexistuje dostatok psychiatrických doliečovacích zariadení, kam by sa deti mohli dostať, tak v konečnom dôsledku liečebňa v Hrani dopláca. Nielenže musí prijímať deti všetkých diagnóz, ale postupne sa stala jedinou možnosťou pre deti zo znevýhodneného prostredia a marginalizovaných skupín a do istej miery supluje režim, ktorý by dieťa malo mať doma. Aj to je dôvod, prečo liečebňa práve pre týchto pacientov a pre jej plynulé fungovanie nastavila režim prísnych hraníc vrátane kontroverzného bodovania a dôrazu na tresty a odmeny. „Deti s poruchami správania vedia byť veľmi zlomyseľné. Nie sú dostatočne empaticke a súcitné, pretože majú zafixované škodlivé vzorce správania,“ vysvetľuje Ackermanová.

Liečebňa má stabilizovať stav, no často rieši správanie

Samotné poruchy správania sú pomerne sporná diagnóza. Medzinárodná klasifikácia chorôb ich charakterizuje ako opakované a pretrvávajúce asociálne, agresívne alebo vyzývavé konanie. Podľa českého psychiatra Petra Pötheho nejde o chorobu samu osebe. „Deti s touto diagnózou sú napríklad neustále v opozícii, nechcú poslúchať rodičov, odvrávajú, nechcú chodiť do školy, doma kradnú veci, sú agresívne na svoje okolie, vulgárne, utekajú z domova. Je to známka toho, že niečo vo vzťahoch dospelých a detí nefunguje, alebo sa v živote dieťaťa niečo vážne stalo,“ vysvetľuje a dodáva, že jeho hlavnou príčinou nie je chemická nerovnováha v mozgu, ale najmä problémy v rodinných vzťahoch.

Aj vedenie Hrane potvrdzuje, že o mnohých pacientov sa rodičia nezaujímajú. Niektoré personálu údajne hovoria, že by radšej zostali v liečebni, ako by išli domov. Okrem iného im v Hrani dávajú aj zošity a ďalšie pomôcky do školy či dokonca oblečenie. Mnohé deti sa do liečebne dostávajú zanedbané nielen duševne, ale aj fyzicky. Cieľom pobytu by pritom podľa odborníčok z Hrane mala byť stabilizácia stavu tak, aby pacient zvládol fungovať vo svojom bežnom prostredí so všetkými jeho nárokmi a povinnosťami.

„V psychiatrickej liečebni má prebiehať doliečovanie porúch, ktorých diagnostika a liečba sa začala na psychiatrickom oddelení alebo klinike, a kým si stav pacienta ešte vyžaduje stály dohľad,“ vysvetľuje klinická psychiatrička Marcela Šoltýsová. Dodáva, že v liečebni by malo dôjsť k doliečeniu psychóz, ťažkých depresívnych porúch s rizikom samovraždy. V tomto prípade však jednotlivé prípady opäť narážajú na systém.

Zastaraná starostlivosť

Predpokladom, že u dieťaťa dôjde k riadnej psychiatrickej diagnostike a liečbe, je dostatočný počet odborníkov, ambulancií a lôžok. Na Slovensku sú všetky tieto aspekty alarmujúco zanedbané. Ešte v apríli tohto roku bolo na Slovensku k dispozícii len 117 detských psychiatrických lôžok, z nich 40 bolo vyčlenených pre covid-19 pozitívnych. Podľa detských psychiatrov ide o absolútne nepostačujúci počet. Napríklad na hospitalizáciu na Klinike detskej psychiatrie v bratislavskom Národnom ústave detských chorôb čakajú rádovo stovky pacientov. Tvrdí to detský psychiater a bratislavský krajský odborník Ján Šuba. Klinika podľa neho prijíma len akútne psychotické stavy, úzkostné poruchy a depresívnych adolescentov vyhrážajúcich sa samovraždou. Detskí psychiatri tak robia triáž najvážnejších stavov.

V dôsledku pandémie a vojny na Ukrajine sa situácia duševného zdravia detí ešte zhoršila a minister zdravotníctva nariadil siedmim zdravotníckym zariadeniam reprofilizovať počet lôžok tak, aby boli schopné prijať mladých pacientov vo veku 16 až 18 rokov. Zdravotnícke zariadenia v Pezinku, Bratislave, Nitre, Kremnici, Martine, Prešove a Košiciach vyčlenia do 20 percent svojich kapacít určených pre dospelých. Napríklad v prípade Psychiatrickej nemocnice Phillipa Pinela v Pezinku ide zhruba o 90 lôžok.

Situácia je zlá aj v iných aspektoch. Na Slovensku pôsobí len 49 detských psychiatrov a psychiatričiek, neexistujú zariadenia pre autistické deti ani detenčný ústav pre mladistvých, kam by bolo možné umiestniť mladistvých páchateľov trestných činov s duševnými ochoreniami. Samotné ministerstvo vo vestníku venovanom humanizácii psychiatrie priznalo, že starostlivosť v oblasti psychiatrie „nebola systémovo niekoľko desaťročí modernizovaná a neboli pre ňu vypracované presnejšie štandardné postupy, ktoré definujú pravidlá jej poskytovania“.

Zlepšenie až po roku 2025

Ministerstvo zdravotníctva podľa tlačového oddelenia vníma tému duševného zdravia ako prioritu a v uplynulých mesiacoch zverejnilo niekoľko dokumentov, ktoré poukazujú na plánované zmeny. Jedným z nich je Koncepcia humanizácie ústavnej zdravotnej starostlivosti v odbore psychiatria, v ktorej pomenúva najvážnejšie problémy slovenskej detskej aj dospelej psychiatrie. Dokument okrem iného hovorí o chýbajúcich štandardoch v oblasti práce s agresívnymi pacientmi, systematickom vzdelávaní odborníkov, nedostatku lôžok aj dôstojného hygienického zázemia. Zmeny by mala priniesť rozsiahla investícia, ktorá sa bude čerpať z Plánu obnovy a odolnosti SR (POO). V rámci reformy sa plánuje napríklad vybudovanie pätnástich nových psychiatrických stacionárov. Ide o zariadenia, ktoré poskytujú starostlivosť a terapiu počas dňa, klienti večer odchádzajú domov. Podľa komunikačného odboru ministerstva zdravotníctva by najmenej polovica z nich mala byť pre deti a adolescentov. V pláne je aj vybudovanie tridsiatich psychosociálnych centier, z toho osem z nich by sa malo venovať práve detským pacientom. Vzniknúť majú aj tri nové diagnostickointervenčné centrá pre osoby s poruchami autistického spektra. S dokončením plánovaných investícií sa ráta až koncom roka 2025 a do tohto obdobia by ministerstvo chcelo vzdelať dostatok odborníkov alebo zabezpečiť, aby sa začali špecializovať práve na oblasť detskej psychiatrie.

Bez novej liečebne

„V zmysle uľahčenia vzdelávania a zvýšenia počtu pediatrických psychiatrov došlo ku skráteniu špecializačného štúdia z piatich na štyri roky ešte za pani ministerky Kalavskej,“ uvádza komunikačný odbor ministerstva zdravotníctva a dodáva, že situácia by sa mohla v blízkej budúcnosti aspoň čiastočne zlepšiť. V ambicióznych plánoch však stále chýba vízia ďalšieho doliečovacieho zariadenia pre detských psychiatrických pacientov. „V rámci POO takáto investícia plánovaná nie je,“ priznáva ministerstvo. Liečebňa v Hrani tak aj po reforme naďalej zostane jediným pracoviskom svojho druhu na Slovensku.

Zdroj: SITA (SME)

Chorobám detí sa podrobne venujeme v našej publikácii Detský pacient.