Ambiciózne plány vlády pre zdravotníctvo môžu naraziť

Z programového vyhlásenia vypadli plány zaviesť jednu zdravotnú poisťovňu. Snahou ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej je odpolitizovať sektor. Po vládach pod taktovkou Igora Matoviča a Eduarda Hegera, keď boli pacienti traumatizovaní rozdeľovaním poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na dobrých - verejných - a zlých - súkromných -, možno očakávať, že k takémuto rozlišovaniu nebude dochádzať vo výraznej miere. 

Ambíciou vlády je totiž pracovať na stratégii rozvoja zdravotníctva v spolupráci s každým relevantným subjektom a riadiť rezort prísne nediskriminačne.

Nárok pacienta

Okrem konštatovania súčasného stavu slovenského zdravotníctva sa v programovom vyhlásení vlády objavili vcelku ambiciózne ciele. K nim možno zaradiť určenie cesty pacienta, ktoré sa nezaobíde bez jasnej definície nároku pacienta či auditu doplatkov a poplatkov. Cieľom vlády je tiež nastavenie čakacích lehôt a aktualizácia minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorá má prispieť k vecnému, časovému a geografickému nároku pacienta.

Otázka nároku pacienta však nie je politicky atraktívnou témou, keďže definuje presné limity liečby a služieb, ktoré pacient môže z verejného zdravotného poistenia získať a ktoré už nie. Odborníci upozorňujú na to, že z práva pacienta na zdravie nevyplýva nárok na poskytnutie najlepšej možnej liečby, aká na trhu existuje. „Tak ako iné sociálne práva (právo na prácu, vzdelanie, primerané hmotné zabezpečenie), aj právo na zdravie je relatívne a závisí od ekonomických možností spoločnosti,“ uvádza právnička Katarína Fedorová. Ak sa nárok pacienta ministerke podarí uzákoniť, vzhľadom na stav verejných financií a požiadaviek sektoru na financovanie bude dopyt po dostupnej liečbe a službách na trhu limitovaný.

Zmeny na ministerstve

Bývalý minister zdravotníctva Michal Palkovič otvorene hovoril o potrebe reštrukturalizácie ministerstva zdravotníctva. O nedostatkoch prehovoril aj zdravotnícky analytik Martin Smatana, podľa ktorého rezort po nástupe niekdajšieho ministra zdravotníctva Mareka Krajčího (hnutie Slovensko) prešiel masovými čistkami, ktoré do výraznej miere ochromili všetky procesy na ministerstve. Vláda pod vedením Roberta Fica avizuje, že chce ministerstvo stabilizovať z personálnej aj procesnej stránky a prinavrátiť transparentný manažment či dokonca meniť organizačnú štruktúru ministerstva. Analytici INESS tento zámer označili za unikátny.

Zmena podmienok v ambulanciách a nemocniciach

Ďalším z cieľov, ktoré chce vláda zrealizovať do štyroch rokov, je audit plnenia personálnych normatívov a revízia právnych predpisov, ktoré hovoria o zákonných podmienkach personálneho zabezpečenia ambulancií či nemocníc. Pre nedostatok personálu sa dlhodobo hovorí o potrebe zmeniť požiadavky, ktoré určuje legislatíva. Dodržiavanie personálnych normatívov bolo ústrednou témou memoranda uzatvoreného medzi vtedajšou vládou Eduarda Hegera a Lekárskym odborovým združením. Lekári v memorande žiadali kontrolovanie personálnych požiadaviek v nemocniciach a v prípade ich porušenia žiadali vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Lekári si v danom čase uvedomovali, že požiadavky predpísané legislatívou nie je možné reálne naplniť, keďže ako ambulancie, tak aj nemocnice sú personálne poddimenzované.

Nová vláda avizuje tiež presúvanie a celkovú aktualizáciu kompetencií vrátane presunu právomocí medzi zdravotníckym a nezdravotníckym personálom. Odborníci dlhodobo poukazujú na to, že zmena kompetencií zdravotníkov dokáže odbremeniť lekárov. Jedným z príkladov je rozšírenie kompetencií farmaceutov, ktorí od januára 2024 môžu v lekárňach očkovať proti chrípke. Na ministerstve zdravotníctva je okrem tejto novinky na stole aj právomoc farmaceutov merať CRP, ktoré podľa informácií týždenníka TREND rezort schválil. Ambíciou vlády je tiež posilnenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Lekárom v ambulanciách sľubuje aktualizáciu katalógu zdravotníckych výkonov a jeho postupnú implementáciu. Reformovať chce tiež špecializovanú ambulantnú starostlivosť. V nemocniciach chce vláda zaviesť centrálne nákupy liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu a techniky. Centralizovať chce riadenie štátnych nemocníc, ktoré by podľa analytikov dokázalo ušetriť finančné zdroje. V oblasti priameho financovania nemocníc zasa vláda podporí rozvoj mechanizmu DRG.

Zastavenie odlevu lekárov do zahraničia

V spolupráci s ministerstvami školstva a financií vláda Roberta Fica avizuje nastaviť podmienky vzdelávania personálu na stredných školách, lekárskych fakultách a fakultách zdravotníckeho zamerania s cieľom obmedziť odlev zdravotníkov do zahraničia. Podobné ambície mala aj vláda Igora Matoviča. Sľúbené navyšovanie medikov o 500 každý rok sa mu nepodarilo pre nedostatočné kapacity na lekárskych fakultách a v univerzitných nemocniciach, ale tiež pre nedostatok zdrojov. Ministerka Zuzana Dolinková chce potrebné kapacity zvýšiť a finančne motivovať lekárske fakulty na prijímanie slovenských študentov. Akým spôsobom tieto ciele splní, však neuvádza.

Financovanie sektora

Vláda má v pláne definovať výšku celkových zdrojov vrátane úhrady za poistencov štátu podľa kvalitatívnych a kvantitatívnych očakávaní, ktoré budú vychádzať z dopytu po zdravotnej starostlivosti, z plánovaných reforiem, dlhu nemocníc a z kapitálových potrieb. Analytici INESS zámer síce chvália, no jeho realizácia bude zrejme náročná, keďže dopyt pacientov je nekonečný. Vláda preto bude musieť rozhodnúť aj o konkrétnych limitoch.

Ministerka Zuzana Dolinková v predvolebných debatách prízvukovala, že jednou z jej priorít bude urobiť poriadok v neformálnych poplatkoch pacientov. Rázne vystupovala proti akejkoľvek spoluúčasti pacienta, kým sa sektor zdravotníctva nedofinancuje systémovo a dostatočne. Efektívne spravovanie zdrojov z verejného zdravotného poistenia chce zabezpečiť zriadením rady pre rozpočet verejného zdravotného poistenia. Ten by mal mať za úlohu monitorovať a navrhovať opatrenia pre udržateľnosť financií v sektore v súlade s makroekonomickými ukazovateľmi. Analytici však považujú tento plán za kontroverzný. „V súčasnosti do financií zdravotníctva zasahujú Inštitút finančnej politiky, Inštitút zdravotníckych analýz, Útvar hodnoty za peniaze, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zmysel ďalšej inštitúcie bude potrebné veľmi silno vyargumentovať,“ uvádzajú.

Vráti sa kľúčová kompetencia ÚDZS?

Jedným z krátkodobých cieľov vlády je, aby „Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) bol spôsobilý adresne vykonávať dohľad a kontrolu nad hospodárnosťou, účelnosťou a efektivitou využívania zdrojov z verejného zdravotného poistenia“. Či táto formulácia zahŕňa aj prinavrátenie kľúčovej kompetencie úradu nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán, nie je úplne jasné.

V súčasnosti totiž môže zdravotná poisťovňa prežiť prakticky v akejkoľvek strate, ak tri mesiace po sebe nemá problém s likviditou. Podľa zákona môže ÚDZS nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán, ak poisťovňa závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán. Aká veľká musí byť odchýlka poisťovne od obchodno-finančného plánu, však podľa analytika Martina Smatanu nie je jasné, pretože metodické usmernenie, ktoré by to definovalo, neexistuje. Ozdravný plán môže úrad nariadiť aj vtedy, ak je ohrozené plnenie záväzkov poisťovne v oblasti verejného zdravotného poistenia.

Národná univerzitná nemocnica

Nová vláda nezabudla ani na Rázsochy. Z pomerne všeobecnej formulácie v programovom vyhlásení vlády je možné vyrozumieť, že rozhodne o inom mieste na výstavbu. O finálnej podobe chce vláda rozhodnúť až po zohľadnení všetkých odborných pripomienok, auditu lôžkového fondu a personálnych zdrojov. 

Z programového vyhlásenia vlády vypadli plány zaviesť jednu zdravotnú poisťovňu. Na druhej strane v ňom chýbajú úvahy o zavedení nominálneho poistného, konkurenčných poistných produktov, pripoistenia či privatizácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Zdroj: SITA (Trend)