Aké majú byť kľúčové novinky v zdravotníctve na Slovensku v roku 2018

Hospodárske noviny pripravili prehľad hlavných noviniek, ktoré by mali byť prijaté v oblasti zdravotníctva v tomto roku.

1. Štát zaplatí viac liekov a zdravotníckych pomôcok

Moderné lieky budú dostupnejšie z verejného zdravotného poistenia, pacient tak prestane byť odkázaný na rozhodnutie zdravotnej poisťovne, či mu výnimku schváli alebo nie. Ako tvrdí ministerstvo, cieľom je dostať moderné lieky do klasického kategorizačného zoznamu, vďaka čomu budú pacientom dostupné na základe zdravotných odvodov. Od januára 2018 sa zmení aj ochranný limit na doplatky za lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Doteraz poisťovne vracali dôchodcom a ťažko zdravotne postihnutým kvartálne 25 eur, po novom to bude 30 a limit sa rozšíri aj na predčasných dôchodcov. U detí je dnes limit osem eur, stúpne na 10 eur a nulový ostane pre ťažko zdravotne postihnutých. Hranice, pri ktorých sa budú vracať doplatky, sa posunú zo súčasných 25 eur na 12. Pri niektorých chronických ochoreniach bude môcť všeobecný lekár predpisovať liek na jeden rok, ak to bude pri danej liečbe vhodné. „Toto vníma pozitívne aj Asociácia na ochranu práv pacientov," uviedla jej prezidentka Mária Lévyová. „Uvítali by sme aj väčšie kompetencie všeobecných lekárov a zrušenie výmenných lístkov pri vyšetrení u špecialistu."

2. Pohotovosť bude fungovať v každom okrese

Pohotovostná služba a lekáreň by mali byť dostupné v každom okresnom meste. V prvej polovici roku 2018 určí rezort vo výberovom konaní nových organizátorov pohotovostí pre každý okres samostatne. Prvé výberové konanie vyhlási do konca februára. V druhej polovici roka budú pohotovosti fungovať podľa novej legislatívy. Podľa doterajších pravidiel za ambulantnú pohotovostnú službu zaplatí poistenec naďalej 1,99 eura, od júna to budú dve eurá.

3. Doplnkové ordinačné hodiny sa predsa len zavedú

Pacient sa bude môcť v rámci nich objednať na konkrétny termín. Za takéto ošetrenie sa bude platiť, maximálne však 30 eur. Doplnkové hodiny sú dobrovoľné, ponúkať ich môžu lekári, ktorí ambulujú aspoň 25 hodín týždenne, a to najskôr po 14.00 h, pri 30 hodinách ordinovania už po 13.00 h. Špecialisti môžu ordinovať v doplnkových hodinách aj celý deň, ak tento deň nemajú ordinačné hodiny. Podľa Asociácie na ochranu práv pacientov by mohlo pomôcť i bezplatné online objednávanie. Ambulantní lekári však doplnkové hodiny odmietajú. „Nepoznám jediného lekára, ktorý by po šiestich vyčerpávajúcich ordinačných hodinách, keď mávame 35 až 40 pacientov denne i viac, šiel po 14.00 h vyšetrovať a liečiť pacientov, či už za 15 alebo 30 eur," tvrdí oftalmologička Soňa Dašková. Tým viac, že ich výkony, ktoré im určuje zdravotná poisťovňa, sú hlboko podhodnotené. Podľa Daškovej zo skutočnej hodnoty im poisťovne platia iba 20 percent. Ministerstvo chce s výborom parlamentu pre zdravotníctvo pripraviť ešte do účinnosti tohto zákona takú právnu úpravu, ktorá znemožní informačné zavádzanie občanov a politické zneužívanie tejto témy.

4. Elektronické zdravotníctvo urýchli vyšetrenia

Rýchlejší prístup k záznamom a informáciám, čo ušetrí čas pacientom i lekárom, má zabezpečiť systém ezdravie. Do systému sa od 1. januára musia povinne pripojiť všetky nemocnice, kým ambulantní lekári sa začnú pripájať až postupne v priebehu roka, teda nemusia v systéme pracovať hneď od prvých dní roka. Očakávané lepšie zdravotnícke služby budú znamenať, že občania získajú jednoduchý a rýchly prístup k svojej zdravotnej dokumentácii a odstránia sa nepotrebné opakované vyšetrenia. Naopak, lekári získajú okamžitý prístup k informáciám a záznamom pacientov, čo zase skvalitní starostlivosť z ich strany. Ako uviedla TASR, jednou zo zaujímavostí ezdravotníctva by mohla byť možnosť využívania 3D tlačiarní a videoprenosov pri výkone operácií.

5. V mestách sa doplnia urgentné príjmy a traumacentrá

Urgentné príjmy prejdú modernizáciou. Cieľom je dobudovať ich sieť, ktorá zvýši ich kapacitu a dostupnosť, a dosiahnu tak lepšie načasovanú starostlivosť pre skutočne urgentných pacientov. V pláne je vybudovať urgentné príjmy typu I a typu II, na ktoré môžu nadväzovať takzvané traumacentrá. Príjmy oboch typov rozšíria doterajšiu sieť poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Vytvorí sa tým, podľa slov hovorkyne Zuzany Eliášovej, kvalitatívna nadstavba nad doteraz poskytovanou urgentnou starostlivosťou. Ministerstvo zdravotníctva na základe analýzy definovalo, v ktorých mestách a aké druhy urgentov budú na ktorom mieste. Urgentov prvého typu by malo byť 34, urgentov druhého typu by malo byť osem pre dospelých a štyri pre deti. Podľa Márie Lévyovej z asociácie pacientov je stálym problémom na urgentoch najmä dlhší čas čakania. Je presvedčená, že omnoho lepšie by sa manažovalo poskytovanie urgentnej aj ambulantnej pohotovostnej starostlivosti s prepojenou sieťou poskytovateľov tak, aby boli v jednej nemocnici aj urgentný príjem, aj ambulancia pohotovosti.

6. Zdravotnícke výkony sa sprehľadnia v katalógu

Pri štandardných diagnostických a terapeutických postupoch chce rezort zadefinovať jasné pravidlá, ako by mal lekár pri konkrétnych príznakoch postupovať a na aké vyšetrenia či k akému ďalšiemu lekárovi pacienta poslať. V prvej etape sa tvoria štandardy pre 25 medicínskych odborov a v každom odbore sa pripravuje minimálne desať postupov. Do praxe sa začnú zavádzať v prvej polovici budúceho roku. V rokoch 2018 a 2019 sa vypracujú postupy pre sto až 125 špecializačných oblastí. Pre kategorizovanie zdravotných výkonov ambulantnej a jednodňovej zdravotnej starostlivosti by mali odborné pracovné skupiny vypracúvať registračné listy, na základe ktorých sa určí ich financovanie. Aktuálne sa detailizujú technické úpravy registračných listov. Rezort chce pripraviť aktuálny a komplexný zoznam zdravotných výkonov ako podklad na vytvorenie diagnostických a liečebných postupov a platobných mechanizmov, ale aj na hodnotenie účinnosti jednotlivých vyšetrovacích a liečebných výkonov a ich cien.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)