Ak neurobíme reformu, hazardujeme so zdravím pacienta

Oskar Dvořák vedie na ministerstve zdravotníctva reformnú sekciu. Rezort zdravotníctva tvrdí, že na najväčšiu zmenu za posledných 17 rokov a na reformnú snahu sú nadviazané financie z plánu obnovy.

Najskôr ju však musí schváliť parlament, no reforma nemá istú politickú podporu a minister Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) vie, že sa nemôže spoľahnúť na koaličných partnerov. Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár si síce uvedomuje, že optimalizácia siete nemocníc je na Slovensku nevyhnutná no jedným dychom dodáva, že bol do parlamentu zvolený ľuďmi z regiónov a tvrdí, že nemôže ísť proti nim. Ak nebude zákon o optimalizácii schválený do konca roka, Slovensko príde o 1,5 miliardy eur.

Ako dokážete ustrážiť, že po naliatí peňazí do slovenského zdravotníctva nastanú aj systémové zmeny a financie nepôjdu len do zatepľovania budov?

Garancia, aby sme len nemíňali, ale financie aj zmysluplne využili, je práve v pláne obnovy. Príkladom je reforma nemocníc. Európska komisia podmienila čerpanie investícií určitými reformami. Napríklad optimalizácia siete nám do budúcnosti vytvára určitý investičný plán – aby sme vedeli, kde stavať, rekonštruovať, kupovať prístroje, kam smerovať personál. Rovnako je to aj s ambulanciami. Ak budeme mať zadefinovanú novú sieť a budeme vedieť, kde máme nedostatkové regióny z pohľadu ambulancií, tak zmysluplne budeme smerovať peniaze do kritických regiónov. My tie peniaze bez toho, aby sme spravili reformy, nedostaneme.

Reformy by sa však dali spraviť aj bez európskych peňazí.

Áno, dali by sa urobiť, no peniaze sú veľkou motiváciou. Priznávam, že tieto reformy, ktoré teraz robíme, sú potrebné a mali byť urobené už dávno, ale tým, že na to teraz Európska komisia nadviazala aj balík peňazí, zvyšuje motiváciu politikov tentoraz ich už prijať.

Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár vníma aj reformu súdnictva, aj optimalizáciu siete nemocníc ako nástroj na vyľudnenie regiónov. Čo si o tom myslíte?

Chápem obavy, je to najväčšia vec, čo sa bude v zdravotníctve diať za posledných 17 rokov. Obavy sú namieste. Môžem však sľúbiť, že náš odborný tím bude pracovať ako doteraz – čo najtransparentnejšie a najodbornejšie. My nie sme politici, našou úlohou je pripraviť čo najkvalitnejšiu reformu pre politikov. V medzirezortnom pripomienkovom konaní sme dostali 1 200 pripomienok. Reforma je rozsiahla a sme do nej tlačení aj Európskou úniou.

Zostanem pri regiónoch, v ktorých majú problém s nedostatkom všeobecných lekárov. Myslíte si, že to zmeníte?

Priemerný vek všeobecných lekárov pre dospelých je 59 rokov, pediatrov 61. Máme prestarnutých lekárov a máme ich málo. Dokopy nám chýba približne päťsto lekárov a stav je kritický. Nemáme žiaden signalizačný mechanizmus, ktorý by nám ukázal, kde presne a koľko lekárov chýba. Keď nový lekár doštuduje, nevie, kam má ísť, kde má šancu ambulanciu uživiť. V prvej fáze sa sústredíme na to, že vytvoríme seriózny mechanizmus siete všeobecných lekárov, ktorý bude vedieť povedať, v ktorom okrese je problém a ako veľmi je vypuklý. Buď sú tam zlé dojazdy, prestarnutí lekári, alebo príliš veľa pacientov. Vo chvíli keď budeme mať takúto mapku, tak budeme vedieť, ktoré regióny sú najkritickejšie a tam budeme smerovať podporu.

Akú podporu?

Všeobecný lekár je platený z kapitácie a preto musí nabrať poistencov, za ktorých dostáva paušálnu platbu. To tvorí približne 80 percent jeho príjmu. My hovoríme, že o toto sa nebude musieť rok strachovať, pretože dostane 60–tisíc eur od štátu. Tie štartovacie peniaze slúžia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a nebude sa musieť zbytočne zadlžovať a vďaka tomu niektoré regióny zatraktívnime. S touto podporou začneme v tých najkritickejších okresoch. Keď dokončíme túto časť reformy a získame dostatok lekárov, tak sa pozrieme na to, čo by mali tí lekári vykonávať. Keď to budeme vedieť, budeme musieť prispôsobiť platobné mechanizmy. Pretože ak im pridáme kompetencie, ale nezmeníme platby, tak ich robiť nebudú. Museli sme začať z tohto konca, lebo inak by sme narazili na to, že nemáme dostatok lekárov na to, aby mohli mať viac kompetencií.

Ako sa zmenia ambulancie pre pacienta? V roku 2026 príde do ordinácie a čo môže čakať?

Nedostatok lekárov je občas neviditeľný. Pacient to vníma na tom, že sa nevie dostať k lekárovi a ak sa k nemu dostane, tak má naňho málo času. My si od toho sľubujeme, že keď vznikne aspoň 170 nových ambulancií, tak pacienti v regiónoch pocítia, že budú mať lekára, ktorý na nich bude mať čas.

Dokedy musia byť splnené prvé míľniky? Kedy musí byť reformný zákon predložený v parlamente?

Ten dokument musí najskôr prejsť prvým, druhým a tretím čítaním. V druhom čítaní je možnosť pozmeňovacími návrhmi ho zmeniť. Nevieme povedať, čo sa môže v parlamente stať, ale myslíme si, že kvalita tohto materiálu je taká vysoká, že by mohol v aktuálnej podobe prejsť. Zákon musí byť účinný už v prvom kvartáli 2022, teda musíme ho prijať do konca roka.

Koľko nemocníc bude zrekonštruovaných a koľko nových sa postaví?

Na výstavbu pôjde 800 miliónov eur, na rekonštrukcie má ísť 150 miliónov, zhruba 50 miliónov je na prístrojové vybavenie a 30 miliónov na transformáciu. Zatiaľ je zadefinované, že sa ráta s hrubou stavbou Rázsoch a politickou prioritou aj podľa premiéra je nemocnica v Martine. Ostatné projekty sú otázkou politických rozhodnutí. Vláda sa musí rozhodnúť, či z toho postavíme ďalšiu veľkú nemocnicu, alebo napríklad tri menšie.

Optimalizácia nemocničnej siete sľubuje bezpečnejšie zdravotníctvo pre pacienta. Prezident Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský argumentuje, že vôbec nerieši personálny problém. Neprehĺbi reforma tento problém ešte viac?

Práve naopak, skôr prispeje k stabilizácii personálu. Ten problém nemáme len my a bude sa prehlbovať, ak nič neurobíme. Je to problém, ktorý by sme riešili bez ohľadu na nemocničnú reformu. Na ministerstve sa tejto otázke venujú samostatné tímy. Aj minister zdravotníctva povedal, že preňho sú pri rokovaniach prioritou platy zdravotníkov. Spolu s tímom na ministerstve však chce riešiť aj vzdelávanie, atestácie. Priznávam, reforma nie je všeliek na personál, ale je to jeden z faktorov, ktorý môže pomôcť, keďže prispeje ku kvalite pracovného prostredia – prinesie nové budovy, moderné vybavenie.

Čo ak náhodou z toho vyjde experiment? Kto bude zodpovedný?

Zodpovední sú vždy politici, pretože prijímajú rozhodnutia a majú politickú zodpovednosť. Mojou úlohou a úlohou stoviek ľudí, ktorí sa na prípravách reformy podieľali, je dodať im čo najkvalitnejšie podklady. Nerobíme to experimentálne. Vchádzame z minulých skúseností, zo skúseností odborných spoločností, zo skúseností zo zahraničia a z vedeckej literatúry, ktorá hovorí o koncentrácii výkonov. Nemyslím si, že je to experiment, naopak, hazardovanie so zdravím pacienta by bolo, ak by sme nič neurobili.

Oskar Dvořák (30)

pôsobí ako generálny riaditeľ sekcie reformnej agendy na ministerstve zdravotníctva. Vedie reformy nemocničnej a ambulantnej siete. Vyštudoval politológiu a verejnú politiku so zameraním na zdravotníctvo. Zdravotníctvu sa ako analytik začal venovať v Transparency International, neskôr päť rokov pôsobil ako zdravotnícky expert v tíme Miroslava Beblavého.

Zdroj. SITA (Pravda)