Viete, ako sa učiť s dieťaťom s poruchou pozornosti?

Aj vy máte doma školáka s nevyrovnanými výkonmi v školskej práci? Zdá sa vám, že občas akoby „vypol“? Učiteľka ho označila za zasneného, keďže sa ľahko nechá rozptýliť vonkajšími podnetmi? Pozornosť je to, kde bude treba hľadať príčinu jeho problémov. 

Literatúra rozlišuje dva typy porúch v tejto súvislosti. ADD ako poruchu pozornosti a ADHD ako poruchu pozornosti s hyperaktivitou. 

Žiaci s ADHD majú problémy so sústredením, s impulzivitou a sú hyperaktívni. V porovnaní s nimi, a niekedy aj v porovnaní s klasickými žiakmi, sa žiaci s ADD javia ako pomalí, dokonca niekedy sú až výrazne pomalí, ich práca si vyžaduje niekoľkokrát dlhší čas. Nie je prítomná hyperaktivita, ale sú u nich problémy s pozornosťou, sústredením a impulzivitou. Väčšinou ale nevyrušujú, nijako na seba nepútajú  pozornosť, ticho sedia. Pre žiaka je ADD závažný problém, pretože zhoršuje jeho  prospech a zvyčajne je to aj príčina nízkeho sebavedomia. Žiak s ADD sa môže niekomu javiť ako lajdák alebo leňoch.

Ako rodič by ste si v prvom rade mali uvedomiť jednu vec: ADD a ADHD nie sú dôsledkami nesprávnej výchovy! Ide o narušenie, ktoré môže mať biologickú príčinu. Nesprávne vedenie pri liečbe alebo neliečenie môže mať v ďalšom živote dieťaťa vážne následky. A pritom, niekedy stačí tak málo: vedieť, v ktorých smeroch podporovať dieťa. Viete o tom, že pre deti s poruchami učenia sú dnes už dostupné aj pracovné zošity na domáce precvičovanie? V závere tohto článku nájdete zopár ukážok z nich.

Ako zistím, že mám dieťa s poruchou pozornosti?

Dieťa s ADD/ ADHD:

• Je nepokojné, večne „v akcii“,

• Robí neprimeraný hluk,

• Dožaduje sa ihneď splnenia svojich požiadaviek,

• Hneď sa cíti dotknuté, reaguje drzo,

• Má záchvaty hnevu a nepredvídaného správania,

• Je nadmerne citlivé voči kritike,

• Prejavuje roztržitosť,

• Vo dne spí,

• Je náladové, hašterivé,

• Veľmi túži po pozornosti rodiča, učiteľa,

• V kolektíve detí je odmietané,

• Ľahko sa dá druhým zviesť,

• Nemá zmysel pre poctivú hru,

• Nedarí sa mu dokončiť začatú činnosť,

• Neuznáva svoju chybu, zvaľuje ju na druhého,

• Zle vychádza s ostatnými deťmi,

• Nespolupracuje so spolužiakmi,

• Má problémy v učení.

Ak sa u dieťaťa vyskytujú viaceré z vymenovaných prejavov, je potrebné začať s diagnostikou a stanovením komplexného programu. Všetky príznaky sa nemusia objavovať v rovnakej intenzite. Každé dieťa je jedinečná osobnosť, ktorá sa od ostatných odlišuje rôznou kombináciou prejavov správania, záujmov, vlôh či zručností.

Ako sa učiť s deťmi s poruchou pozornosti a hyperaktivitou? Osvojte si metódu „med a bič“.

Čo to znamená? Dieťa potrebuje mať istotu, že ho dospelý chápe a má ho rád. No zároveň je dôležité postaviť dieťaťu pevné hranice a jednoznačne mu dať najavo, čo si môže dovoliť a čo musí spraviť. Pri nesplnení úloh musí vedieť, že bude znášať následky. Buďme dôslední pri zadávaní úloh aj pri kontrole.

Napríklad pri písaní prác a úprave zošita jasne stanovte, čo požadujete — okraje v zošite, písanie nadpisu, označenie cvičenia, písanie dátumu a pod. Dôsledne dbajte na držanie tela pri písaní, na držanie pera, sklon zošita. Čo je ešte potrebné pri vytváraní organizačných a študijných zručností detí?

Naučte dieťa:

• usporiadať si svoje pomôcky,

• usporiadať svoj pracovný priestor — hovorí sa, kto má poriadok na stole, má poriadok aj v hlave,

• zaznamenávať si úlohy,

• sledovať vyučovacie hodiny a vedieť sa na ne pripraviť.

Aké návyky by mal získať žiak s ADHD/ADD?

1. Musí vedieť, čo odniesť domov a čo nechať v škole,

2. musí vedieť, kde a kedy odovzdať vypracovanú úlohu,

3. musí vedieť, čo presne má robiť pri samostatnej práci,

4. musí vedieť, čo presne má robiť po ukončení práce,

5. musí vedieť, kedy môže hovoriť.

TIP: Všetky tieto návyky by malo dieťa získať v čo najkratšom čase — zo začiatku školského roka pomocou poznámkového bloku, ktorý by mal byť úplne iný ako klasický zošit.

Hry na podporu pozornosti

Hra je najmenej násilná forma výchovy. Pre deti s ADHD je vhodné organizovať hry v prírode, kde majú čo najväčšie možnosti pohybu. Každá hra má mať aj výchovný cieľ. Ešte pred jej realizáciou si premyslite, ako dlho chcete, aby sa deti hrali, a kto bude mať aké roly. Pri hre veľmi dbáme aj na slušný spôsob komunikácie medzi hráčmi.

Ako pri využití hier postupovať?

1. Hru, ktorú chceme cielene využiť, musíme mať dobre premyslenú a organizačne pripravenú. Hyperaktívne deti musia mať vo všetkom vopred jasno, musia vedieť postup a pravidlá.

2. Dieťaťu s poruchou pozornosti pravidlá hry vopred vysvetlíme, najlepšie je, ak si ju môže párkrát precvičiť.

3. Pravidlá v žiadnom prípade nemeníme počas hry.

4. Ak sa hrá viac detí, upozorníme ich na dôležitosť spolupráce.

5. Hru spočiatku koordinuje dospelý. Jeho rola nie je vodcovská, ale poradenská.

6. Niekedy je vhodné, aby sa do hry zapojil aj učiteľ/rodič. Hlavne vtedy, ak cíti, že deti by sa bez jeho zapojenia dostali do problémových situácií. Ako účastník hry môže lepšie ovplyvňovať jej priebeh.

7. V každej hre je dôležitá motivácia.

Každú hru po jej skončení zhodnotíme. Niekedy stačí slovne, ale dá sa aj odmeniť najlepšieho, najaktívnejšieho, najdisciplinovanejšieho…

Nasledujúcimi hrami môžete precvičovať pozornosť a sústredenie detí.

Spájanie čísel

• Na papier napíšte ľubovoľne porozhadzované čísla (napr. 1 — 60).

• Úlohou žiaka je pospájať ich v číselnom rade bez toho, aby sa spojovacie čiary preťali alebo dotkli.

• Nájdené číslo zafarbí a cez tento tmavý bod môže prechádzať.

• Čísla môžu spájať jeden alebo dvaja žiaci na striedačku, ak vedia spolupracovať.

• Vo dvojici sa dá hra využiť v školskom klube alebo doma.

Indické preteky

• Indické ženy nosia džbány na hlave.

• Vyskúšajte si obmenu — nosiť knihu na hlave.

• Spolu s dieťaťom si dajte knihu na hlavu a prejdite krížom cez miestnosť, potom si sadnite, postavte sa, prejdite cez nejakú prekážku.

• Vyhráva ten, komu dlhšie vydrží položená na hlave a nedotkne sa jej rukou.

Sluchové hádanky

• Dieťa sa otočí chrbtom a postupne zvoníme, klopkáme a pod. predmetmi, ktoré vydávajú nejaké zvuky (napr. kľúče, noviny, sklenený predmet)

• Po každom zvuku dieťa háda, k čomu zvuk prináleží.

• Po zhodnotení hry sa môžete porozprávať o tom, ako zvuky vznikajú, ktoré sú nám príjemné a ktoré vôbec nemáme radi.

Čo vidím, to si pamätám

• Na stôl rozložíme veci.

• Dieťa si ich prezrie, odíde za dvere alebo sa otočí.

• Následne predmety buď premiestnime alebo vymeníme za iné.

• Úlohou dieťaťa je rozpoznať a povedať rozdiely.

Hľadanie písmen

• V novinách alebo v časopise dieťa preškrtáva vopred zadané písmeno.

• Pre kontrolu si na konci odseku napíše počet nájdených písmen.

• Ťažšie je sústrediť sa naraz na dve alebo viac písmen. Takéto úlohy dávame vtedy, ak má dieťa zvládnuté hľadanie jedného písmena.

Čo ohmatám, to si pamätám

• Na stôl rozložíme rôzne predmety a zakryjeme ich šatkou/látkou.

• Úlohou je vložiť pod šatku len ruky a pomocou hmatu identifikovať a zapamätať si čo najviac predmetov.

• Na „ohmatávanie“ vecí má dieťa  stanovený časový limit.

• Po uplynutí času sa dieťa vráti na svoje miesto a snaží sa zapísať (ak je mladšie tak nakresliť) všetky predmety, ktoré si zapamätalo.

• Táto hra sa dá využiť aj pri precvičovaní slovíčok na vyučovaní cudzieho jazyka, ak pod šatku ukryjete také veci, ktorých názvy sa dieťa práve učí alebo si ich potrebuje upevniť.

Aktivity na rozvíjanie pozornosti u detí s poruchami učenia a pozornosti nájdete aj v pracovných zošitoch KULIFERDO.