Učitelia ako otroci svojho povolania?

Vedeli ste o tom, že viacerí odborníci považujú práve zaraďuje práve školstvo na druhé miesto (po zdravotníctve), kde sa vyskytuje vyhorenie v najväčšej miere a intenzite?

Každodenná prax učiteľov, vychovávateľov, pedagógov, pedagogických asistentov, ale aj iných odborníkov v školskom prostredí si vyžaduje obrovské vypätie a aktiváciu psychických síl. Tým sa zvyšujú nároky na vytváranie a udržiavanie určitých psychických rezerv, ktoré sú pravidelne praxou odčerpávané a ich dopĺňanie závisí od určitého psychohygienického štandardu každého, kto pracuje v edukačnej realite. Veľké množstvo pedagógov však zanedbáva a podceňuje dôležitosť psychohygieny.

Učitelia – otroci svojho povolania

Ak sa na súčasnú realitu pozrieme s určitou skepsou a prísne kriticky, narazíme na jeden z problémov súčasného školstva, a to ten, že pedagogickí pracovníci sa často stávajú tým, čo pripomína „otrokov“ vo svojom povolaní. Viacerí autori sa nezávisle od seba zhodujú v tom, že pedagó govia skutočne patria medzi najrizikovejšie skupiny z pohľadu celkového vyhorenia.

Za posledných tridsať rokov sa realizovali stovky relevantných vedeckých štúdií, ktoré prinášajú výsledky o výskyte syndrómu vyhorenia u učiteľov v rôznych krajinách v rozpätí od 5 do 40 %. 

Viaceré štúdie na českých učiteľoch priniesli výsledky o výskyte syndrómu vyhorenia u 10 – 20 % pedagógov. Na porovnanie, najrozsiahlejší výskum v tejto problematike, ktorý sa realizoval na vzorke 2 394 českých učiteľov, okrem iného ukázal, že len 16 % učiteľov nevykazuje žiadne príznaky vyhorenia. Rovnako 16 % učiteľov, naopak, vykazuje príznaky rozvíjajúceho sa alebo už rozvinutého syndrómu vyhorenia.

S ohľadom na uvedené prichádza na knižný trh novinka s názvom Psychohygiena pedagóga v kocke. Táto kniha si kladie za cieľ na jednej strane stručne, zrozumiteľne a v kocke priblížiť problematiku psychohygieny v kontexte pomáhajúcich profesií – špeciálne s akcentom na pedagogickú obec a prostredie školstva. Okrem vedeckých poznatkov a argumentov, ktoré stoja za teóriou, ktorú táto publikácia ponúka, je snahou zrozumiteľne odborným jazykom, azda trochu popularizačne, priblížiť jednotlivé témy aj v ich praktickej rovine. Na viacerých miestach tak čitateľ nájde rôzne tipy, odporúčania k pedagogickej realite.

Obsahová náplň knihy je štruktúrovaná do piatich ucelených kapitol, ktoré predstavujú kompaktné tematické časti rozdelené na podkapitoly. Prvá kapitola predstavuje úvod do kontextu psychohygieny, a to zvlášť v pedagogickej a edukačnej realite a edukačnom prostredí. „Postupne terminologicky vymedzíme pojem psychohygiena, odpovieme na otázky, čo všetko patrí a nepatrí do psychohygieny. Akcent bude kladený na mentálne zdravie ako základnú premennú v kontexte psychohygieny, pričom snahou bude priblížiť dôležitosť a nevyhnutnosť hovoriť o témach súvisiacich s mentálnym zdravím v školskom prostredí. A nielen o nich hovoriť, ale naučiť sa aj preberať zodpovednosť za starostlivosť o vlastné mentálne zdravie. Pripomenieme riziká zanedbávanej psychohygieny zo strany pedagógov a možné dôsledky takýchto procesov. Pokúsime sa tak odpovedať na to, prečo potrebujú zvlášť pedagógovia venovať zvýšenú pozornosť psychohygienickej starostlivosti, resp. k akým dôsledkom môže viesť zanedbaná psychohygiena z dlhodobého hľadiska,“ predstavuje knihu PhDr. Peter Kusý, PhD., autor.

Druhá kapitola približuje problematiku stresu, napätia a záťaže, ktoré neodmysliteľne patria do života (nielen) pedagóga. „Pozrieme sa na základné princípy stresového manažmentu, tzn. najskôr ukotvíme základné pojmy ako stres, napätie a záťaž, zvlášť v školskom prostredí. Odlíšime od seba rôzne podoby stresu – eustres a distres – a ich špecifiká. Priblížime možné krátkodobé, ale aj dlhodobé dôsledky pôsobenia (di)stresu na organizmus a psychické fungovanie človeka. Uvedieme, čo všetko patrí medzi najčastejšie stresory, špeciálne u pedagógov v edukačnej realite. A nakoniec sa pokúsime demytologizovať často „zneužívaný“ pojem stres, pričom nádejné sú najmä rôzne výskumami podložené faktické argumenty, ktoré mýty o strese vyvracajú. Druhú kapitolu zakončíme odpoveďou na to, ako zvládať stres a záťažové situácie. Priblížime v nej stratégie zvládania stresu, tzv. copingové stratégie, popíšeme si, ako identifikovať vlastný coping, ale aj ako si osvojiť nové copingové štýly. Nakoniec prepojíme copingové stratégie s problematikou vyhorenia u učiteľov, čo môže mať určitým spôsobom preventívny charakter,“ hovorí Peter Kusý.

Tretia kapitola sa venuje rizikám spojeným s pedagogickou profesiou, zvlášť v kontexte neefektívneho stresového manažmentu a/alebo zanedbávanej psychohygienickej starostlivosti o seba. Autor otvára témy ako sú psychosomatické, stresom podmienené ťažkosti a syndróm vyhorenia.

Štvrtá a piata kapitola nadväzujúc na syndróm vyhorenia má skôr preventívno-motivačný, resp. protektívno-podporný charakter. „Bližšie sa pozrieme na interné individuálne možnosti, ale aj externé vplyvy prostredia, ktoré ako determinanty nemožno podceňovať. Štvrtú kapitolu uzatvárame s akcentom na sebareflexiu a reflektovanie vlastného pedagogického pôsobenia ako základný preventívny nástroj v rukách pedagóga. Okrem toho nemožno nespomenúť supervíziu, intervíziu, mentoring či koučing ako ďalšie formy dlhodobej prevencie, ktoré sú rovnako pedagógom k dispozícii,“ píše v úvode knihy Peter Kusý.

Posledná piata kapitola ponúka výber psychohygienických zásad, princípov a metód, ktoré by sme mali mať (minimálne) na zreteli a postupne si ich osvojovať a aplikovať do každodennej reality. Autor sa ďalej venuje možnostiam a nástrojom, ktoré sú v kontexte psychohygieny k dispozícii a každý pedagóg si ich vie a môže svojím spôsobom osvojiť. V závere ponúkame výber niekoľkých metód eliminujúcich stres a posilňujúcich celkové zdravie pedagóga. Pomyselnú bodku predstavujú ilustratívne príklady reálnych učiteľov z praxe, ktorých životné príbehy sa rôznia, ale každý z nich si prešiel určitými fázami vyhorenia, pričom v oboch spomenutých kazuistických prípadoch to dopadlo odlišne. 

Knihu si už teraz môžete objednať TU