Články

Štát chce do škôlok dostať všetky deti

Školstvo

12.02.2023

Zástupcovia samospráv hovoria, že nápad zabezpečiť škôlku pre všetky deti nie je zlý, sťažujú sa však na nepripravené podmienky zo strany štátu.

Od budúceho školského roka by mali mať rodičia štvorročných detí garantované, že pre svojho potomka dostanú miesto v materskej škole. Od septembra 2025 by mali mať právny nárok na miesto v škôlke všetky deti od troch rokov.

Ide o dôležitú zmenu, ktorá prinesie záťaž mnohým samosprávam. Prečo? Práve mestá a obce budú musieť riešiť situáciu, ak nebude v materských školách, ktoré zriaďujú, voľné miesto.

Podľa údajov, ktoré poskytlo Centrum vedecko-technických informácií, nedostalo miesto v škôlke pri minuloročnom prijímaní vyše 11-tisíc detí od troch do piatich rokov. Ďalších vyše deväťtisíc zamietnutých žiadostí dostali rodičia detí mladších ako tri roky. Dá sa predpokladať, že mnohí z tejto skupiny nádejných škôlkarov dosiahli tri roky v druhej polovici školského roka. Pokiaľ rodičia týchto detí nezostávajú doma s mladším dieťaťom, ale musia ísť do práce, platia stovky eur mesačne za súkromnú škôlku.

Postup pri hľadaní miesta pre dieťa by mal po novom vyzerať nasledovne: rodičia prihlásia dieťa najskôr do spádovej škôlky. Ak v nej nebude miesto, obec by mala nájsť voľnú kapacitu v inej svojej škôlke, prípadne hľadať miesto pre dieťa napríklad aj vo vedľajšej obci. Ani tak však nikto negarantuje, že dieťa prijmú.

Ministerstvo prišlo s návrhom právneho nároku na miesto v škôlke pre deti od štyroch a neskôr od troch rokov v súvislosti s plánom obnovy. Šéf rezortu Ján Horecký, ktorý je v kresle ministra len niekoľko mesiacov, v aktuálnom rozhovore pre Postoj priznal, že by pred týmto opatrením uprednostnil radšej iné. Od Európskej únie by Slovensko malo dostať na rozšírenie kapacít v materských školách celkovo 135 miliónov eur. Momentálne je vyhlásená výzva, vďaka ktorej by malo vzniknúť 12-tisíc nových miest.

„Predpokladá sa, že v roku 2024 pribudne do materských škôl približne 1300 detí vo veku štyroch rokov. Počíta sa s okolo 82-percentným záujmom rodičov a podľa sledovania vývoja dobudovania kapacít, by to malo postačovať,“ uviedlo nedávno ministerstvo pre TV Markíza s tým, že od budúceho roka by mala populačná krivka malých detí klesať.

Samosprávy, v ktorých majú dlhodobo problém s umiestňovaním detí, to nevidia tak jednoducho. Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) tvrdí, že novela školského zákona, ktorá okrem právneho nároku na škôlku prináša aj ďalšie zmeny, spôsobí mestám aj obciam existenčné ťažkosti.

Problematický Bratislavský kraj

O nedostatku miest v škôlkach vedia svoje najmä rodičia v Bratislavskom kraji. Pri posledných zápisoch dostalo negatívne odpovede vyše šesťtisíc tých, ktorí o škôlku požiadali. Pre porovnanie, v Trnavskom a Nitrianskom kraji škôlky zamietli okolo tisíc žiadosti. Keďže okolo roku 2000 sa pôrodnosť v Bratislavskom kraji výrazne znížila, mnoho škôlok sa zrušilo a keď populačná krivka okolo roku 2010 znovu stúpla, pre silnejšie ročníky sa miesta neobnovili v potrebnej miere. Podľa odborného článku autorov zo Slovenskej akadémie vied pôsobilo v roku 2001 na území kraja 239 škôlok a v roku 2009 už len 180. Do okresov okolo hlavného mesta sa navyše sťahuje stále veľa mladých rodín. Medzi rokmi 2000 až 2019 sa do Bratislavského kraja prisťahovalo viac ako 130-tisíc ľudí a to najmä do okresov Senec, Pezinok a Malacky.

Chýbajú pozemky, peniaze aj učiteľky

Zástupcovia týchto samospráv hovoria, že nápad zabezpečiť škôlku pre všetky deti nie je zlý, sťažujú sa však na nepripravené podmienky zo strany štátu.

Mesto Senec je dynamicky sa rozrastajúce mesto, každoročne pre nedostatok kapacít zamietne stovky žiadostí o prijatie detí do škôlok. Podľa hovorkyne Senca Martiny Ostatníkovej sa mesto bude uchádzať o peniaze z eurofondov na vytváranie nových miest, termíny stanovené v zákone sú však podľa nej šibeničné.

„Výzva v Pláne obnovy bola uverejnená v auguste 2022, takže samosprávy majú dva roky na to, aby stihli pripraviť projekt, stavebné povolenie a zrealizovali projekt, čo je pre niektoré z nich šibeničný, až nerealizovateľný termín,” uviedla vo svojom stanovisku Ostatníková. Dopĺňa, že obce môžu mať v aktuálnej situácii problém aj so spolufinancovaním projektov.

Starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren poukazuje aj na problém s pozemkami a nedostatkom učiteliek. „Eurofondy nepomôžu, keď neexistujú vhodné pozemky na budovanie škôlok a keď už dnes napríklad nedokážeme otvoriť všetky triedy kvôli akútnemu nedostatku učiteliek,” hovorí pre Postoj starosta Ružinova.

V súčasnosti by mestská časť vedela podľa neho poskytnúť miesto všetkým štvorročným deťom jedine na úkor tých trojročných. Podobná situácia nastala od septembra 2021, keď štát zaviedol povinný rok v škôlke pred nástupom na základnú školu. Materské školy uprednostnili päťročné deti, no o to viac zamietavých odpovedí dostali rodičia troj- a štvorročných nádejných škôlkarov.

Keďže na škôlku budú mať rodičia právny nárok, o značne lacnejšiu alternatívu sa tak môžu uchádzať aj tí, ktorí predtým rátali s platením aspoň jedného roka v drahšej súkromnej či cirkevnej materskej škole. „Ak sa v novom systéme rozhodnú všetci rodičia presunúť deti do výrazne lacnejších obecných škôlok, neexistuje ani teoreticky spôsob, ako by bolo možné vytvoriť dostatočné kapacity,” vraví Chren.

Situácie, ktorá môže nastať po schválení právneho nároku, sa obáva aj riaditeľka Materskej školy Svätoplukova v Pezinku Lýdia Babalová. „Neviem si to predstaviť, to vám môžem povedať rovno,” reagovala riaditeľka.

O opatreniach, ktoré prináša novela školského zákona, rokovalo minulý týždeň predsedníctvo Združenia miest a obcí Slovenska aj na ministerstve školstva. „Zhodli sme sa, že budeme o týchto skutočnostiach informovať aj Európsku komisiu, pretože samotné prijatie legislatívy, ktoré zavedie obciam povinnosť vytvoriť kapacity pre deti v materských školách, bez zabezpečenia dostatočného financovania ich prevádzky a možností tieto škôlky vytvoriť napríklad poskytnutím voľných pozemkov zo strany štátu, sa nedá v žiadnom prípade považovať za naplnenie požiadaviek míľnikov plánu obnovy,” hovorí starosta Ružinova o plánoch ZMOS.

Všetky deti v škôlkach

Niektorým samosprávam sa darí vytvárať dosť miesta v škôlkach aj v problematickom Bratislavskom kraji.

Problémy s kapacitami nehlásia z Malaciek, s nedostatkom miest sa v posledných rokoch popasovala aj Petržalka, ktorá bola dlhodobo známa pre nepostačujúci počet miest.

Môže prebiehať povinné predprimárne vzdelávanie len v materskej škole?

Ako dlho trvá?

Z akých zdrojov je financované?

Aké nové povinnosti prináša pre riaditeľky materských škôl?

A čo povinnosti rodičov a zriaďovateľov?

Ako bude proces prijímania detí prebiehať?

Na všetky otázky vám odpovie brožúra s názvom Povinné predprimárne vzdelávanie v praxi, ktorá vyšla v odbornom nakladateľstve RAABE Slovensko.

Kniha ponúka prehľadnú orientáciu v legislatíve, jej zrozumiteľný výklad a vysvetlenie postupov ich aplikácie v praxi.

Zorientuje vás v problematike financovania povinného predprimárneho vzdelávania, prijímania detí, ukončovania povinného predprimárneho vzdelávania, v možnostiach individuálneho vzdelávania, v aplikácii správneho poriadku v praxi, v ospravedlňovaní neprítomnosti dieťaťa, v pokračovaní plnenia alebo naopak vo výnimkách z plnenia povinného predprimárneho vzdelávania. Dozviete sa, ako konať v prípade nedbania povinnosti plnenia povinného predprimárneho vzdelávania aj o zmenách v kompetenciách riaditeľov materských a základných škôl.

V každej kapitole a podkapitole sú citované príslušné právne predpisy, z ktorých riaditeľka vychádza a ktoré jej pomôžu riadne a správne riadiť proces povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole. Sú doplnené komentármi a vysvetleniami na účely lepšieho porozumenia povinnostiam a podrobnostiam, ktoré sú súčasťou riadenia tohto procesu. V poznámkach pod čiarou sú uvedené odkazy na citované materiály, publikácie a právne predpisy, ktoré rozširujú tému kapitoly a z ktorých môže riaditeľka čerpať.