Skryté príčiny odkladu školskej dochádzky

V tomto článku sa zameriame na citlivé a komplikované miesta dnešnej doby, ktoré súvisia so školskou zrelosťou a nástupom školskej dochádzky. 

Každá doba so sebou nesie určité špecifiká. Ani súčasná situácia nie je iná. Vždy sa stretávame s radikálnymi odporcami odkladu aj s ich horlivými zástancami i proti záujmu dieťaťa a bez ohľadu na úroveň jeho aktuálneho stavu a napriek jeho potrebám. V článku sa dotkneme jedného z negatívnych aspektov ovplyvňujúcich školskú zrelosť, u ktorého poslednou dobou cítim istý nárast a bohužiaľ nie som sama, kto to tak vníma. 

Alternatívne prístupy vo výchove

V priebehu niekoľkých posledných rokov sú alternatívne prístupy vo výchove čoraz bežnejšie. Otvorením hraníc sme sa otvorili svetu a lační po novinkách, s vedomím slobody a demokracie, sme začali bezmyšlienkovite experimentovať. A tak sa stalo, že sa u nás začali udomácňovať rôzne metódy výchovy a princípy, na ktoré sme neboli pripravení, ani dostatočne vyspelí, aby sme ich využívali súčasne so zapojením zdravého rozumu. Veľakrát tieto princípy nevychádzali ani z našich historických a kultúrnych tradícií. Doba takmer zo dňa na deň začala byť až extrémne zameraná na výkon a spoločenskú prestíž, čo sa citeľne odrazilo na vývoji noriem spoločenského života i života rodín. Okrem zamerania na výkony a prestíž nás veľa ovplyvnil aj príliv elektroniky a virtuálnej reality. Upadla úroveň verbálnej medziľudskej komunikácie. Začala upadať bežná spoločenská etiketa, všeobecne platné pravidlá a spoločenské normy. Ochabovali zodpovednosť za slovný prejav človeka voči človeku, pretože všetko sa predsa dá vysvetliť pomocou skratiek, obrázkov a znakov cez sociálne siete a následne zmazať kliknutím tlačidla. Hoci sa to tak môže javiť, nechcem moralizovať a všetko nové odsudzovať k zániku ako zlé a nevhodné. Chcem len naznačiť, že sa domnievam, že pri horlivom zavádzaní noviniek a alternatív sme ako spoločnosť trochu pozabudli myslieť na riziká a možné následky, a pravdepodobne sme ani neskúmali, ako sa tieto princípy osvedčili inde a či by nebolo dobré poučiť sa z prípadných chýb, ktoré pri zavádzaní týchto princípov v zahraničí nastali.

Rada by som poukázala na niektoré následky týchto experimentov: málo rozvinutá úroveň slovnej zásoby, všeobecného prehľadu a logopedické vady.

 1) Logopedické vady

Nie som logopéd a ani ním byť nemusím, aby som si všimla, aké veľké percento predškolskej populácie má výrazné problémy s výslovnosťou. Mnohokrát som si pokladala otázku, prečo tomu tak je. Pravdepodobne to nebude len zlým ovzduším a kontaminovanou vodou. Logopedické vady boli v populácii odnepamäti, ale podľa môjho súdu ich v posledných rokoch výrazne pribúda. Taktiež úroveň slovnej zásoby detí rapídne klesá. Konzultovala som túto problematiku aj s inými kolegami a zhodujeme sa v názore, že sa s deťmi v rodinách menej hovorí a veľmi často je podceňovaná možnosť vyhľadania včasnej logopedickej rehabilitácie.

Málo rodičov dnes číta deťom rozprávky. Deti veľmi často nevedia rozprávať svoje zážitky. Zato veľmi rady rozprávajú o tom, aké úrovne dosahujú v nejakej počítačovej hre či aký film videli v televízii či na internete. Sledujú, už v tomto útlom veku, niektorých YouTuberov, ktorí v túžbe po väčšej sledovanosti používajú veľmi chudobný slovník, bohatý len na vulgarizmy.

Málo rodičov deťom spieva alebo s nimi takzvane muzicíruje. Prvé slová často dieťa učí elektronická hračka alebo televízia. Keď hračke dôjdu batérie, dôjdu slová. Dosť často sa stretávam so situáciou, kedy dieťa v snahe zastrieť svoje nedostatky vo výslovnosti používa cudzí jazyk, na ktorý ho rodičia v škôlke prihlásili. Prípadne dieťa dochádza do zariadení, kde sa celá výučba odohráva v cudzom jazyku. Rozvíjať dieťa týmto smerom je určite chvályhodné, ale naozaj je dobré nepoznať vlastný rodný jazyk a schovávať sa za jazyk cudzí? Má zmysel mať chudobnú slovnú zásobu v rodnom aj v cudzom jazyku a ignorovať vadu výslovnosti?

Deti veľmi často nedokážu reprodukovať české riekanky a básničky ani pesničky. Rady hovoria repliky z rôznych animovaných seriálov alebo mlčia sa sklopenými očami. Veľmi často nezvládajú po častiach básničku ani opakovať, pretože si ju nepamätajú. V škôlke sa básničky učia pod vedením svojich učiteliek, ale keď na tento spôsob nie sú zvyknuté od malička, je to pre nich ťažké, príliš nové a mnohokrát aj nezaujímavé. Ako ale deti inak naučiť vnímať melódiu jazyka a rozvíjať sluchovú pamäť?

2) Nezrelá a neobratná grafomotorika 

Rozvoj reči a grafomotoriky ide ruka v ruke, preto nemôžem inak, než na druhú métu zaradiť práve túto problematiku. Veľké percento detí má veľmi neobratnú grafomotoriku a jemnú motoriku. Rodičia väčšinou uvádzajú, že deti nebaví maľovanie a vyfarbovanie v škôlke, zlostia sa a činnosť odmietajú. Keď sa potom spýtam, či sú na tieto činnosti zvyknuté z domu, väčšinou je odpoveď negatívna. Deti vedia veľmi dobre obsluhovať televízny ovládač a myš pri počítači aj dotykový displej, ale vyfarbiť obrázok im robí problémy. Nakresliť panáčika alebo domček býva často veľký problém a je potrebná výrazná stimulácia k výkonu. Čoskoro ich začne bolieť ručička, obrázok samo dieťa vyhodnotí ako zlyhanie a nechce ďalej pokračovať. Elektronika je vždy nákladnejšia na obstaranie ako pastelky, ale čo je, myslím, ďaleko väčší problém, to je čas rodičov strávený spoločne s dieťaťom pri hre, kreslení a ďalších kreatívnych aktivitách, pri ktorých je možná priama a intenzívna komunikácia s dieťaťom. Toho sa často nedostáva a jednoduchšie býva stlačiť ovládač televízie či počítača.

Kuliferdo Grafomotorika a Kuliferdo Jemná motorika a grafomotorika sú pracovné zošity, ktoré stavajú dobré základy na správny rozvoj grafomotoriky, prvé čiary, prvé strihanie, prvé písmenká.

3) Jednostranné akcelerovanie schopností 

Tento fenomén sa tiež v posledných rokoch objavuje viac ako v rokoch minulých. Veľmi často sa stretávam s deťmi, ktoré majú výborné znalosti v oblasti ezoteriky, s veľkým zápalom hrajú futbal, majú bohaté vedomosti o hviezdach a planétach, ale ostatné sledované oblasti akosi zaostávajú. Veľmi fandím rozvoju dieťaťa a podporujem zápal o poznanie, ako aj zápal pre šport. Som však tiež toho názoru, že je vhodné, najmä v predškolskom veku, rozvíjať dieťa vo všetkých smeroch. Ak tomu tak nie je, býva dieťa často v kolektíve terčom posmechu za nezdar, za ktorý v podstate nemôže. A hoci by mu väčšinou v rozvoji nebránila žiadna choroba, nemá patričné návyky z domova. Na druhú stranu má znalosti, ktoré v bežnom živote medzi rovesníkmi málokedy využije, a nemá teda šancu byť stimulované pochvalou a obdivom okolia. 

Komplexný rozvoj všetkých zručností predškoláka zabezpečí Kuliferdo – rozvoj školskej zrelosti 

4) Málo disciplíny v dôsledku príliš benevolentnej výchovy

V posledných rokoch sa veľmi často píše o hyperaktivite, poruchách prispôsobenia a nerešpektovanie autorít. Veľké percento detí, ktoré majú túto nálepku, ale nemá základné návyky z domova. V takýchto rodinách väčšinou nie sú stanovené jasné pravidlá, a ak áno, potom sa ich dodržiavanie stráži nedôsledne či sa na to vôbec nedbá. Rodičia často neplnia úlohu vzoru a dobrého príkladu. Nefunguje systém odmien a primeraných sankcií. Nefunguje hodnotiacej systém. Niekedy je výchova vedená tak, že je vlastne dieťa na rovnakej úrovni ako dospelý. Deti ale potrebujú pravidlá a poriadok. Cítia sa tak bezpečnejšie. Potrebujú sa učiť ovládať, zažiť úspech, ale aj neúspech, a následné poučenie sa z chýb. Jedine takouto cestou ich môžeme pripraviť na život.

5) Striedavá starostlivosť o dieťa s nejednotným prístupom rodičov 

Poznám prípady, keď dieťa strieda po týždni predškolské zariadenia, prípadne dochádza do škôlky ob-týždeň, pretože býva jeden týždeň u mamičky a jeden týždeň u otecka. Rovnakým spôsobom trénuje dieťa i logopedickú nápravu. Jeden týždeň si môže dovoliť všetko, a druhý týždeň fungujú pravidlá. Niekto by mohol namietať, že by takto vykonávaná striedavá starostlivosť nemala byť vôbec povolená. To je pravda. Čo ale má robiť človek, ktorý o tom rozhoduje, keď vidí, ako dieťa trpí už samotným rozchodom rodičov? Dieťa miluje oboch rodičov, chce byť s oboma. Ponúka sa otázka: Majú rodičia radi svoje dieťa rovnako tak ako ono ich? Záleží im na ňom? Obaja odlúčení rodičia by teraz určite došli výnimočne ku vzájomnej zhode a prisahali by, že svoje dieťa milujú. Potom by som sa však musela znova pýtať, či si uvedomujú následky svojho nejednotného prístupu. Zmätok v detskej hlavičke, nejednotné pravidlá, dva domovy a nepravidelný denný režim sa iste do budúcnosti nezaobíde bez následkov. 

6) Nepravidelná či sporadická dochádzka do predškolského zariadenia

Myslím, že v tomto ohľade sa iste zhodneme s väčšinou pedagógov na názore, že je pre dieťa veľmi vhodné, aby do predškolského zariadenia dochádzalo pravidelne. Ako som už opísala vyššie, systém predškolskej výchovy je jasne ukotvený vo vzdelávacom pláne a jednotlivé výchovno-vzdelávacie celky a aktivity na seba nadväzujú. Túto skutočnosť však mnoho rodičov podceňuje a svoje deti do predškolského zariadenia posiela sporadicky, prípadne vôbec. Najmä sa jedná o mamičky na materskej dovolenke, prípadne o rodičov, ktorí zastávajú iné výchovné princípy. Deti potom ale nemajú načo nadviazať v prvej triede. V neposlednom rade bývajú vo vrstovníckych vzťahoch menej obratné.

7) Predčasný nástup školskej dochádzky 

Často sa stáva, že deti spoznajú niektoré písmenká, pekne maľujú, pekne vyslovujú alebo majú veľmi bohatú slovnú zásobu aj dobre rozvinutý všeobecný prehľad, ale niektoré ďalšie podstatné kritériá nespĺňajú. Býva občas problém vysvetliť rodičom, že je zbytočné posielať dieťa do školy skôr a ísť proti prírode. Ak je predpoklad, že nedostatočne rozvinuté schopnosti a funkcie budú brániť dieťaťu v nácviku čítania, písania a počítania alebo nezvládne emočne záťaž, väčšinou začatia školskej dochádzky nie je odporúčané. Samy deti často hovoria, že by radšej zostali v škôlke, ale nástup do školy si želajú rodičia. 

Overenie školských predpokladov, t.j. odhalenie prípadných nedostatkov pred nástupom do školy prináša súbor pracovných zošitov Kuliferdo – overovanie školskej zrelosti.

Záverom 

V hrubých rysoch som opísala predškolské prehliadky očami poradenského pracovníka. Treba podotknúť, že môj opis sa vzťahoval k bežnej populácii slovenských detí. Hoci majú predškolské prehliadky svoje jasne dané parametre, každé dieťa je posudzované ako individualita a prihliada sa ku všetkým aspektom. Závery a odporúčania poradní majú odporúčací charakter, kde je však vždy sledovaný najlepší záujem dieťaťa. 

Text pochádza z publikácie Školská zrelosť a odklady školskej dochádzky, ktorá vyšla v rámci Edičného radu ŠKOLSKÁ ZRELOSŤ.

Edičný rad Školská zrelosť si kladie za cieľ pomôcť učiteľkám materskej školy pripraviť predškolské dieťa na nástup do prvej triedy a získať všetky potrebné informácie. Publikácie v tejto edícií prinášajú príspevky pokrývajúce všetky dôležité témy a oblasti späté s nástupom dieťaťa do základnej školy - pripravenosť dieťaťa na vstup do školy, problematiku odkladov školskej dochádzky, tému rozvoja jednotlivých oblastí alebo prehľad základnej legislatívy týkajúcej sa nástupu dieťaťa do základnej školy. 

• Všeobecná charakteristika predškolského dieťaťa, 

• veľké množstvo príkladov a praktických ukážok, 

• inšpirácie pre získanie správnych zručností s dôrazom na pozornosť, nácvik výslovnosti alebo rozvoj početných predstáv, 

• komunikácia s rodičmi predškolákov a so základnou školou

• špecifiká vzdelávanie detí so ŠVP v povinnom predškolskom ročníku MŠ.