Ministerstvo neschválilo učebnicu sexuálnej výchovy, znepokojili ho obrázky pohlavných orgánov

Tri pozitívne posudky a jeden negatívny. Také je skóre učebnice Vzťahovej a sexuálnej výchovy 2 od združenia Intymyta, ktorá vyšla vo vydavateľstve Raabe. Traja odborníci učebnicu odporučili ministerstvu školstva schváliť, jedna odborníčka bola proti.

Napriek skóre 3 : 1 sa ministerstvo školstva rozhodlo učebnici neudeliť pečiatku, ktorá by umožnila školám nakúpiť ich za štátne peniaze. Bolo to v čase, keď rezort viedol exminister školstva Ján Horecký, dnes kandidát do volieb za KDH. Horecký tvrdí, že to nebolo jeho rozhodnutie a spravili ho úradníci v komisii.

O sexe sa na hodine nehovorí

Slovenskí učitelia v roku 2023 nemajú k dispozícii žiadnu učebnicu o vzťahoch či sexuálnom správaní. Deti sa stretnú s obrázkom penisu a maternice v siedmom ročníku na biológii, keď preberajú rozmnožovaciu sústavu. Ale otázky o porne, prvom sexe alebo sextingu v učebnici biológie, prirodzene, nie sú.

Učebnica Vzťahová a sexuálna výchova 2 je pre deti od 10 do 15 rokov, teda na druhom stupni základných škôl. Učiť by z nej mohli učitelia, ktorí sa rozhodnú preberať s deťmi vzťahy – na biológii, občianskej náuke či etike. Na školách na Slovensku nemáme sexuálnu výchovu ako samostatný predmet. Je len prierezovou témou nazvanou Výchova k rodičovstvu a manželstvu, ktorej časti sa môžu preberať vo viacerých predmetoch.

Komisii, ktorá učebnicu neodporučila, prekážajú obrázky pohlavných orgánov či dvojstrana o masturbácii. Tieto dve témy tak úplne zatienili zvyšok učebnice. Deťom vysvetľuje aj prostredníctvom úloh, ako odolať rovesníckemu nátlaku, prečo radšej vypnúť porno, prečo sociálne médiá prinášajú upravenú realitu alebo ako spoznať, či s nejakou aktivitou skutočne súhlasím.

Štatistika rozvodovosti a výchova k manželstvu

Pozrime sa na to, čo sa deti môžu dozvedieť z učebnice pri kľúčových témach.

Zdravé vzťahy. V učebnici v jednotlivých kapitolách nájdu školáci aktivity určené na rozpoznanie zdravých vzťahov. Napríklad, čo sa dá považovať za červené vlajky vo vzťahu alebo ako rešpektovať odmietnutie v kamarátskom či romantickom vzťahu. Pri príbehoch sa majú deti zamyslieť napríklad nad nerovnosťou vo vzťahu. „Môj priateľ ma priťahuje, pretože je starší a je z inej školy. Je záhadný a je s ním sranda. (…) Veľmi rada počúvam jeho príbehy a zážitky. Keď ideme von, väčšinou rozhoduje, kam pôjdeme, všetko platí a pozná fakt dobré miesta. Dosť ma ovplyvnil. (…) Po niekoľkých mesiacoch mi povedal, že sa so mnou chce milovať. Ja som váhala, pretože som si myslela, že ma opustí, keď odmietnem, ale mám iba štrnásť a viem, že to je nelegálne. “

„Môj priateľ ma priťahuje, pretože je starší a je z inej školy. Je záhadný a je s ním sranda. (…) Veľmi rada počúvam jeho príbehy a zážitky. Keď ideme von, väčšinou rozhoduje, kam pôjdeme, všetko platí a pozná fakt dobré miesta. Dosť ma ovplyvnil. (…) Po niekoľkých mesiacoch mi povedal, že sa so mnou chce milovať. Ja som váhala, pretože som si myslela, že ma opustí, keď odmietnem, ale mám iba štrnásť a viem, že to je nelegálne. “

Odborníci oceňujú, že kniha kladie dôraz na rešpekt a rovnosť. „Otvára témy, ktoré podporujú rovnocennosť mužov a žien, ochranu pred mocenským zneužívaním a neoprávnenou marginalizáciou,“ hodnotí recenzent Ivan Lukšík z Katedry školskej pedagogiky Trnavskej univerzity.

Odborníci si všímajú, že úlohy nie sú strnulé a sú pre tínedžerov zrozumiteľné. Tomáš Jahelka z ministerskej organizácie NIVAM oceňuje „sprístupnenie reálnych životných situácií a príkladov aktuálnej generácie mladých ľudí“.

V učebnici sú aj cvičenia, ako sa ospravedlniť a ako riešiť konflikty. Alebo opis toho, ako rozpoznať súhlas s nejakou aktivitou. „Vždy by sme sa mali uistiť, že to, čo robíme, je príjemné všetkým ľuďom, ktorých sa to týka, aby boli ľudia zdraví, šťastní a v bezpečí. To by mali už fakt chápať úplne všetci, že súhlas je úplný základ, a navyše je aj totálne cool,“ píšu v učebnici.

Práve túto formuláciu a nespisovné slovo cool autorkám vytýkala školská psychologička Barbora Čaplová, ktorá učebnicu neodporučila schváliť.

Manželstvo a rozvody. Toto je téma, ktorej spracovanie môže prekážať konzervatívnym rodičom, pretože nezdôrazňuje manželstvo ako najlepšiu formu spolužitia. Krátke príbehy opisujú vývoj manželstva ako feudálneho konceptu až po stav, keď sa „40 % detí rodí mimo manželského zväzku“. Autorky uvádzajú aj štatistiky stúpajúcej rozvodovosti. Aktivity sa držia opisu reality bez toho, že by ju hodnotili. Až po poslednú úlohu v kapitole, kde sa deti majú zamyslieť nad vlastnými hodnotami a zaznačiť ich do obrázka stromu.

Jahelkovi sa opis vývoja manželstva nepozdáva. „Ide o ideologicky značne podfarbenú časť publikácie, ktorá sa používaním sporných, respektíve tendenčne interpretovaných historických skutočností snaží navodiť jednorozmerné vnímanie historického fenoménu manželstva a rozvodov,“ tvrdí. Učebnicu napriek tejto výhrade aj tak odporúča.

Ako má vyzerať penis či vagína a ako masturbovať

Penisy a vagíny. Táto strana v učebnici môže rodičov vystrašiť najviac – sú na nej nakreslené rôzne podoby vagíny a penisu. „Pokiaľ ide o telá, neexistuje „normálne“, pretože každý človek je iný a jedinečný,“ vysvetľuje v sprievodnom texte.

Odborníkom v posudkoch obrázky prekážali. Jarmila Verbovská z ministerskej organizácie NIVAM v Prešove odporúčala zjemniť ich s tým, že pre deti môžu pôsobiť znepokojujúco. Tvrdí, že s obrázkom pohlavných častí sa deti stretnú na biológii v 7. ročníku. Autorky však vysvetľujú, že v učebnici biológie je len jeden obrázok, ktorý nezdôrazní rozmanitosť.

„To je učebnica od desiatich rokov, keď deti prichádzajú do obdobia puberty, porovnávajú sa často aj s pornom, pochybujú, či a čo je na ich telách „normálne“. Rozmanitosť je normálna,“ vysvetľuje autorka.

Recenzentom Tomášovi Jahelkovi či Ivanovi Lukšíkovi obrázky v zásade neprekážajú. „Aktivity týkajúce sa pomenovania pohlavných orgánov sú iste potrebné, nie sú však kľúčové. Iste by k tejto téme bol dobrý nejaký úvod, napríklad o mužskom a ženskom tele, niečo o tabu v našej a iných kultúrach pri zobrazení pohlavných orgánov a podobne,“ reaguje Lukšík.

Je masturbácia v poriadku? Túto otázku autorky položia v jednej z kapitol. Na dvoch stranách autorky rozsiahlo opisujú, prečo je masturbácia normálna a neškodná. Vyvracajú mýty – napríklad že spôsobí trvalé zmeny v tele. Uvádzajú aj to, že sa to má robiť bezpečne, hygienicky a v súkromí. S výkričníkom dodávajú, že masturbácia by mala byť zábava, nie nutkanie. Ak zasahuje do vzťahov alebo bežného života, odporúčajú zdôveriť sa dospelému.

Dvojstranu o masturbácii hodnotia kritici. Namietajú najmä proti vete: „Je to spôsob skúmania vlastného tela a môže ti pomôcť zistiť, čo sa ti páči a čo nie, aké dotyky máš rád/rada, a navyše je to pre mnoho ľudí skvelý spôsob, ako sa zbaviť stresu.“

„Učebnica doslova nabáda deti na praktizovanie masturbácie ako návod na žiaduce správanie,“ tvrdí odborník Tomáš Jahelka z ministerskej organizácie NIVAM.

Kritizuje to aj Čaplová, ktorá naráža na vetu: „…čím viac to budeš robiť, tým lepšie budeš poznať svoje telo…“ Podľa nej takáto veta „môže mať priamy vplyv na zvýšenie motivácie na častejšiu masturbáciu s cieľom lepšie spoznávať svoje telo“.

Autorky vysvetľujú, že hoci je masturbácia normálna, deti sa veľmi často stretnú s démonizovaním. „Chceli sme teda jasne vysvetliť, čo sú benefity a akým spôsobom to robiť bezpečne. Benefity súvisia aj s uvoľňovaním stresu, to je jednoducho fakt,“ vysvetľuje Radka Mikšík.

„Niektorí ľudia, aj dospelí, majú často neskôr psychické ťažkosti práve preto, že hoci je to prirodzená súčasť života, cítia sa z tohto dôvodu zle. Lebo im odmalička hovorili, že je to niečo hrozné,“ vysvetľuje. Ani rodičia, ani školy často nevedia, ako o masturbácii hovoriť, a potom deti nemajú informácie, ako to robiť bezpečne.

Podľa Čaplovej je dôležité, aby mali deti relevantné a správne informácie o masturbácii. Ale kritizuje formu, a to že o téme majú deti diskutovať aj v skupinkách alebo si o tom robiť zápisky do učebnice. Podľa nej je to „mimo hraníc rešpektovania intímnosti danej témy v akejkoľvek vekovej kategórii (nerobíme to ani medzi samotnými dospelými)“.

Autorky tvrdia, že učebnicu písali tak, aby si ju deti mohli čítať osamote, ale aj diskutovať o nej so spolužiakmi. S jedným spoločným cieľom – aby o tom dostali informácie bez hanby a tabu.

„Vždy dbáme na tri hlavné aspekty. Bezpečie, aby sme predišli poraneniam – v prípade masturbácie teda pomaly. S dôrazom na hygienu – teda čisté ruky. A súkromie – teda nie v škole, na ulici, v MHD, ale doma v izbe či sprche alebo tam, kde som sám či sama,“ vysvetľuje Mikšík.

Sociálne siete, rovesnícky nátlak a porno.

Túto časť knihy odborníci oceňujú najviac. Sociálne siete sú dnes hlavným zdrojom informácií o sexe, tele, intimite a štát zatiaľ ešte nenašiel spôsob, ako na to reagovať. „Pamätaj, médiá zobrazujú len úlomok zo sveta, ktorý je aj tak upravený, aby bol populárny. To neznamená, že ty taký/-á musíš byť alebo je s tebou niečo zlé, ak tieto veci nespĺňaš,“ píše sa v učebnici.

„Považujem (učebnicu) za významný prvok moderného vzdelávania, vychádzajúc zo skutočnosti, že deti, mladí ľudia, sú obklopení množstvom informácií o sexualite, sexuálnom správaní z rôznych zdrojov a nie vždy vedia správne vyhodnotiť tieto informácie,“ píše jedna z recenzentiek Jarmila Verbovská.

V jednej z aktivít si majú deti vypísať desať influencerov, ktorých sledujú na internete. Pri každom sa majú zamyslieť, či v nich vyvolávajú negatívne alebo pozitívne pocity. Ak sú negatívne, odporúčajú ich prestať sledovať.

Učebnica otvorene hovorí o tom, čo je to porno a prečo to nie je dobrý zdroj informácií o sexe. S výkričníkom hovoria, že porno môže skresliť pohľad na to, ako vyzerá sex alebo ľudské telo, od porna sa dá vybudovať aj závislosť. „Preto ak natrafíš online na porno, radšej to zavri. Zaslúžiš si mať správne informácie, ktoré pre teba budú bezpečné.“

Celú kapitolu venujú tomu, ako sa rozhodovať a ako odolať rovesníckemu nátlaku. „Postav sa za seba a za svoje hodnoty. Je to v prvom rade totálne odvážne a zároveň to vzbudzuje u ostatných ľudí rešpekt k tebe – pretože si stojíš za tým, čomu veríš, že je správne,“ tvrdia.

Prinášajú príbehy tínedžerov, pomocou ktorých majú analyzovať, čo je to rovesnícky nátlak a ako mu odolať. Napríklad ako kamaráti tlačia na pätnásťročného Matúša, aby s nimi išiel piť, alebo dvanásťročná Bea, ktorá sa cíti zle, lebo ako posledná nemá menštruáciu.

„Cieľom autoriek učebnice je viesť deti k porozumeniu a akceptácii inakosti prostredníctvom vzťahovej a sexuálnej výchovy. Svojím obsahom a aktivitami publikácia šíri etické hodnoty tolerancie, práv dieťaťa, rešpektu a úcty,“ oceňuje odborník Jahelka.

Pracovnú učebnicu Vzťahová a sexuálna výchova 2 si môžete prelistovať TU

Neučme deti s hanbou a tabu

Každý zo štyroch recenzentov mal veľa výhrad, no iba jedna recenzentka učebnicu ako takú pre školákov neodporučila. Čaplová mala dve zásadné výhrady. Prekážalo jej, že autorky nepripravili aj príručku pre učiteľov, ktorí podľa nej potrebujú pomoc pri tom, ako deti previesť ťažkými témami bez toho, aby im neublížili.

Autorky súhlasia, že učitelia pomoc potrebujú, a tvrdia, že metodiky sú už takmer hotové. „Bude to voľne dostupné na webe inTYMYta, tvorbu finančne podporili Nórske granty,“ vysvetľujú autorky.

Čaplovej zároveň prekáža, že učebnica je pre širokú vekovú skupinu detí od desiatich do 15 rokov. Aj desaťročné deti sa teda môžu dostať napríklad k téme antikoncepcie a „tabletke po“. Pre desaťročné deti je nevhodná aj forma a obsah kapitoly o menštruácii, tvrdí recenzentka, ktorá učebnicu neodporúčala schváliť.

„Zobrazenie krvácajúceho ženského lona môže byť pre 10-ročné dieťa potencionálne spojené s pocitmi strachu, zdesenia či odporu a celkového prežívaného diskomfortu,“ píše školská psychologička Barbora Čaplová. Podľa nej sa môžu deti v tomto veku stretnúť s menštruáciou prvýkrát. Krvácajúce lono nie je zobrazené priamo v knihe, ale vo videu, na ktoré odkazuje.

Autorky argumentujú, že navštevujú školy na Slovensku a podľa ich skúseností menštruáciu riešia už učiteľky na prvom stupni. „Ak k tej informácii príde dieťa od desiatich rokov, čo sa v dnešnej digitálnej dobe bežne deje, je tam podaná v takej miere, aby dieťa iba malo prístup k dôveryhodnému zdroju.“

Otázky sexuálneho správania sa pri dnešnej generácii posúvajú vekom nižšie. „Dôležité je, aby sme o týchto témach neučili s hanbou, so strachom či zákazmi – to totiž nefunguje a deti to ohrozuje,“ tvrdia.

Autorky tvrdia, že sú pripravené knihu zlepšovať. V tejto chvíli tu však podľa nich existuje obrovská informačná medzera a je len veľmi málo ľudí, ktorí reálne v praxi pomáhajú učiteľom, ako hovoriť s deťmi o sexe.

„Ako organizácia robíme, čo môžeme, aby sme vykryli medzeru, ktorá sa tu prehlbuje desiatky rokov a spôsobuje, že aj bežné časti tiel či vzťahov považujeme v spoločnosti za hanbu, čo máva negatívny dosah na životy ľudí,“ hovoria autorky Radka Mikšík a Zuzana Bendíková.

Pripúšťajú, že pri dotlači môže dôjsť k rôznym úpravám, napríklad k rozdeleniu na dve či päť častí, aby reflektovali vek detí. „Netvrdíme, že ide o dokonalý model, vždy je čo zlepšovať,“ dodávajú.

Ani Horecký by učebnici doložku nedal

Ako vysvetľuje ministerstvo neudelenie doložky? Tvrdí, že učebnicu sa rozhodla neodporučiť schvaľovacia komisia. Na základe ich rozhodnutia potom o neudelení doložky rozhoduje generálny riaditeľ vecne príslušnej sekcie – teda vysoký úradník, ktorý je pod ministrom školstva.

Je netradičné, že učebnica mala až štyri posudky, väčšinou máva iba dva. „Keďže v prípade tejto publikácie ide o citlivú tému, NIVaM oslovil ďalších odborníkov o stanovisko. Takto bol oslovený externý školský psychológ, ale aj Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie,“ vysvetľuje.

Rezort v tom čase viedol Ján Horecký, bývalý riaditeľ Združenia katolíckych škôl. „Do procesu som ako minister nezasahoval,“ tvrdí. Priznáva však aj to, že by nemal odlišný názor. „Ak by som mal o veci rozhodnúť osobne ja – odporúčaciu doložku danej publikácii by som neudelil,“ dodáva.

Schvaľovacia komisia zverejnila svoje dôvody v protokole. Tvrdí, že v posudkoch prevažovali pripomienky nad pozitívami.

Medzi nimi obrázky pohlavných orgánov, ktoré označuje za „znepokojivý obrazový materiál“ a tvrdí, že prináša detailné informácie nad rámec biológie. Takisto prekáža dvojstrana o masturbácii, ktorá podľa nich prináša priamo návod, ako na to.

Učebnica Vzťahová a sexuálna výchova 2. Foto – N Prekáža im, že pri interrupciách autorky nevysvetlili deťom názorové rozdiely medzi prúdmi „pro life“ a „pro choice“, alebo hodnotia, že celou učebnicou sa nesie trend „stratila sa láska, ostali vzťahy“. No a hovoria aj o príliš slangovom jazyku učebnice.

Odporúčajú autorkám vydať materiál ako súbor príručiek pre rôzne vekové skupiny, „ktoré by boli podľa potreby implementované do vyučovacej hodiny vhodných predmetov ako doplnkový materiál“.

Horeckého argumenty pre neschválenie učebnice sú veľmi podobné tým z komisie. „Publikácia je písaná sugestívnym jazykom, vtláča deťom niektoré hotové postoje/názory – masturbácia je cool, čím viac tým lepšie, uži si to…,“ vysvetľuje exminister.

Tvrdí, že na manželstvo sa nazerá tendenčne najmä cez rozvody a vytvára pocit staromódneho spôsobu života. Učebnica podľa neho opisuje prvý sex ako prvý výlet. „K prvému sexu stačí, ak sa na to cítiš, máte so sexuálnym partnerom vzájomný súhlas a chránite sa pred rizikami: neželaným počatím a pohlavnými chorobami…,“ tvrdí. Publikácia podľa neho nerešpektuje hranice intimity a hodnoty detí.

Ako sa schvaľujú učebnice?

Príklad tejto učebnice ukázal, ako neprehľadne sú dnes schvaľované. Ako to funguje?

Štát dáva školám balík peňazí na to, aby si kúpili učebnice podľa svojich potrieb. Za štátne peniaze si však môže škola kúpiť iba tie knihy, ktoré majú schvaľovaciu doložku. Tú udeľuje ministerstvo školstva.

Pre každú učebnicu sa zvyčajne vypracujú dva posudky. Jeden urobí odborník na danú oblasť, ktorého náhodne vyžrebujú z registra recenzentov. Druhý vypracuje odborník z ministerskej organizácie – buď Národného inštitútu vzdelávania a mládeže alebo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania.

Potom zasadne schvaľovacia komisia zriadená ministerskou organizáciou NIVaM, ktorá zváži, čo odborné posudky skonštatujú, nemusí sa však podľa nich rozhodnúť. Ľudia v komisii sa môžu rozhodnúť úplne inak, čo je podľa odborníkov problém. „Komisiu tvoria ľudia z ministerskej organizácie, ktorí zväčša nie sú odborníci na daný predmet,“ hovorí analytik Michal Rehúš z Centra vzdelávacích analýz.

Rozhodnutím komisie sa však proces nekončí. Celkom na vrchu pyramídy je vedenie ministerstva školstva, ktoré má posledné slovo. No a ministerstvo sa môže rozhodnúť, ako len chce – posudky od odborníkov, ale aj stanovisko komisie majú pre rezort iba odporúčací charakter.

„Ministerstvo má širokú voľnosť v tom, ako sa rozhodne. To nie je dostatočne transparentné a dá sa to ľahko zneužiť,“ vysvetľuje Rehúš, ktorý v minulosti pracoval na niekoľkých štúdiách o učebniciach ešte ako riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky pod ministerstvom školstva.

Vydavateľstvo: Ministerstvo rozhodnutia nevysvetľuje

Vydavateľstvo Raabe požiadalo o schvaľovaciu doložku vlani v decembri. Po polroku v máji dostali zamietavé stanovisko bez akéhokoľvek vysvetlenia.

„Ministerstvo nedáva zdôvodnenia pre svoje rozhodnutia. Dokonca sa nám stalo (pri inom titule), že sme mali oba posudky kladné, odporúčanie komisie kladné a ministerstvo doložku nevydalo. Pri telefonickom rozhovore nám bolo arogantne povedané, že hádam čítať vieme,“ tvrdí konateľka Mira Bianchi Schrimpelová.

„Sme toho názoru, že nevydanie doložky bolo ovplyvnené rôznymi záujmovými skupinami konzervatívnejšieho zmýšľania,“ dodáva.

Podľa autoriek neudelenie doložky hovorí veľa o rešpekte k práci odborníkov. „Dáva to ambivalentný signál o rešpekte k odbornej práci, rozhodovacom procese a jeho kritériách,“ komentuje Radka Mikšík a Zuzana Bendíková.

Podľa nich má neudelenie doložky dosah najmä na školy, ktoré budú na knihu potrebovať extra peniaze. Problém je podľa nich aj v tom, ako dlho trvá schvaľovanie učebníc. „Čakanie a predlžovanie procesov je tiež byrokracia a prekážky, ktoré mládež odďaľujú od vedomostí, zručností a postojov, ktoré v rýchlo sa meniacej digitálnej dobe nevyhnutne potrebujú,“ píšu autorky.

Vydavateľstvo si za učebnicou stojí a tvrdí, že je spracovaná odborne. Uvedomujú si však, že odkrýva tabuizované témy. „Napriek tomu si myslíme, že téma vzťahovej a sexuálnej výchovy je v našich školách veľmi dôležitá pre zdravý vývoj našich detí,“ tvrdí Bianchi Schrimpelová z vydavateľstva.

Neudelenie doložky znamená pre vydavateľstvo problém. Školy si ich musia kupovať za súkromné peniaze, čo s veľkou pravdepodobnosťou bude znamenať nižší záujem o učebnicu.

Môže to aj oslabiť dôveryhodnosť tejto knihy. To je problém najmä v prípade, ak o tom nerozhodnú odborníci, ale úradníci. „Ak učebnice nezískajú doložku, môže to vytvoriť dojem, že vydavateľstvo nedodržalo stanovené štandardy alebo že jeho učebnice nie sú vhodné pre vyučovanie,“ vysvetľuje Bianchi Schrimpelová.

Vydavateľstvo žiadalo v marci o doložku aj pre učebnicu s rovnakou témou pre stredné školy, teda tínedžerov od 15 do 18 rokov. Rozhodnutie ešte nepozná.

Zdroj: Denisa Gdovinová, denník N