Kritické myslenie vo vzdelávaní

Už niekoľko rokov medzinárodné organizácie v oblasti vzdelávania či informačnej bezpečnosti deklarujú, že kritické myslenie je jednou z najkľúčovejších kompetencií budúcnosti. 

Kritické myslenie je predovšetkým nutné chápať ako zručnosť. Definícií tejto zručnosti je veľa. Absolútne kľúčovým je to, že kritické myslenie obsahuje súbor zručností, vďaka ktorým vieme rozlíšiť:

• názor od faktu,

• pravdu od nepravdy,

• spoľahlivý zdroj informácií od nedôveryhodného.

Všetky metódy tréningu kritického myslenia by mali mieriť k týmto kategóriám. Situáciu nám zľahčuje fakt, že ich prítomnosť nachádzame vo všetkých oblastiach vied. Preto je pri troche snahy možné kritické myslenie ako také trénovať na rôznych školských predmetoch, pričom najprirodzenejšie sa nám ponúkajú predmety humanitné.

Odborníci a odborníčky na vzdelávanie hovoria, že rozvoj kritického myslenia priamym spôsobom je zmysluplný vo chvíli, keď dieťa dokáže rozoznávať v bežnom živote:

• Medzi faktom a názorom

• Medzi fikciou a realitou

• Medzi logikou a polemikou

Vo väčšine štúdií sa tento prelomový vek odhaduje v rozmedzí 10 až 13 rokov. Práve v tomto čase je užitočné začať pridávať do vzdelávacieho procesu aktivity priamo rozvíjajúce analytické a kreatívne zručnosti, ktoré vedú k cibreniu kritického myslenia.

Najužitočnejšími sú diskusné a debatné formáty, vďaka ktorým bežne vyučovaný obsah môže byť podávaný spôsobom tvorby argumentov a formalizovanou hrou. Pri diskusiách môžu vyučujúci nielen zapojiť do analýzy obsahu samotnú mládež, ale tiež sledovať schopnosť formulovať ucelené argumenty. Rovnako pri súťažnej debate vzniká priestor hravým spôsobom dostať žiakov a žiačky do situácií, keď nehľadajú v pamäti správnu odpoveď. Musia skôr v danej téme hľadať zmysel a formulovať dôvody a argumenty na konkrétne pozície. Vzorovými sú napríklad aktivity Slovenskej debatnej asociácie, ktorá pomáha školám vytvárať formou krúžkov debatné kluby, ktoré sa môžu zúčastňovať na debatných súťažiach. Ich aktivity sú však pri troche snahy replikovateľné v každodennom vyučovaní.

Vzdelávanie v oblasti kritického myslenia môže byť obohatené aj o rolové hry. Vďaka nim sa môžu žiaci a žiačky vcítiť do kože určitých aktérov a spoznávať vzdelávací obsah cez konkrétne motivácie a špecifické argumenty. Niektoré organizácie dávajú mladým možnosť zúčastniť sa na modelových zasadnutiach rôznych parlamentov a organizácií, na vyučovacej hodine sa rovnako môžu žiaci a žiačky učiť prostredníctvom modelových situácií.

V neposlednom rade je dôležité posilniť mediálnu a informačnú gramotnosť mladých. Práve vek detí na druhom stupni základných škôl je totiž moment, keď sa prvýkrát stretávajú so svetom internetu a sociálnych sietí naplno. Preto je potrebné nielen počas klasických vyučovacích hodín, ale aj mimoškolskými aktivitami a špeciálnymi workshopmi podporovať schopnosť triedenia informácií. Modelové hry a aktivity, v ktorých musia overovať pofidérne články a „šokujúce“ informácie, sú preto v optimálnom prípade v hľadáčiku každej modernej školy.

Spracované podľa INOVATÍVNA ŠKOLA, RAABE 2021. 

Publikácia INOVATÍVNA ŠKOLA sa komplexne venuje povinnostiam riaditeľa školy pri tvorbe školského vzdelávacieho programu, jeho kompetenciám pri zavádzaní inovácií vo výchove a˛ vzdelávaní. V oblasti manažmentu je v koncepte zaradená tvorba koncepcie a vízie školy, manažérske zručnosti v oblasti komunikácie a vedenia zamestnancov a postupy pri modernizácii školského prostredia prostredníctvom projektového manažmentu. Publikácia tiež prináša možnosti a alternatívy inovatívnych metód a˛ techník vzdelávania, prostriedky vzdelávania a kompetencie a gramotnosť žiakov, ktoré môže škola rozvíjať a posilňovať. Nechýbajú ani konkrétne príklady a skúsenosti riaditeľov škôl ako príklady dobrej praxe zo slovenského prostredia a zahraničia.

Publikácia je rozčlenená do 5 základných kapitol:

Manažment inovácií

Školský vzdelávací program

Inovatívne prostredie

Metódy a formy vzdelávania

Príklady dobrej praxe