Ako s deťmi zvládnuť školu?

Školák má vedieť, že po úlohách sa môže opäť hrať, pomôže aj denný harmonogram, hovoria odborníčky

Je len veľmi málo žiakov, ktorí si osvoja väčšinu nových informácií už počas vyučovacej hodiny a doma im stačí len prehodiť učebnice v taške. Tiež je rozdiel v tom, či máme doma žiaka prvého stupňa alebo staršie dieťa, ktoré už má byť do veľkej miery samostatné.

Okrem systematickej každodennej prípravy na vyučovanie by sa v žiadnom vývinovom štádiu dieťaťa v hociktorom ročníku základnej školy nemal z jeho blízkosti vytratiť rodič.

Zhodujú sa na tom tri odborníčky, ktoré sa denne venujú školákom. Denník N ich oslovil s otázkou, ako čo najlepšie zvládať dennú školskú prípravu a učenie sa so školopovinným dieťaťom.

Na naše otázky odpovedali špeciálna pedagogička Katarína Kubasová, psychologička z Centra poradenstva a prevencie Soňa Kupcová a učiteľka Petra Fecková zo Základnej školy Jána Amosa Komenského v Bratislave.

AKO NA KAŽDODENNÚ PRÍPRAVU

Základom je, že dieťa by sa malo do školy pripravovať systematicky, teda na každý ďalší pracovný deň. Do bežnej školskej prípravy nespadajú len domáce úlohy, ale aj chystanie si školskej tašky, peračníka a všetkých potrebných pomôcok.

„Domácu úlohu dávajú učitelia na precvičenie toho, čo sa žiaci v škole učili. Do domácej prípravy patria činnosti od pozretia do rozvrhu, čo ma čaká na ďalší deň, cez nachystanie učebníc do tašky až po prezretie si posledného učiva. Domáce úlohy byť nemusia a v súčasnosti sa o tom aj veľa hovorí, no to neznamená, že nie je potrebné robiť si domácu prípravu,“ hovorí psychologička Soňa Kupcová z Centra poradenstva a prevencie Bratislava III.

Vraví, že príprava by mala byť pravidelná, ideálne každý deň - buď od pondelka do piatka, alebo od nedele do štvrtka. Závisí od preferencie rodičov a detí, či si pondelkovú prípravu na školu spravia už v piatok a potom majú voľný víkend, alebo sa chystajú na začiatok nového týždňa v nedeľu.

Dĺžka trvania dennej prípravy závisí od veku dieťaťa. U prvákov a druhákov by nemala presiahnuť 20 až 30 minút. Ak sa občas stane, že trvá dlhšie, je to stále v norme, no priemerne by to nemalo byť viac. „Pri 3. a 4. ročníku je už príprava o niečo dlhšia a na druhom stupni je normálne, že trvá hodinu. Jedna hodina je počas bežného dňa ideálna. Ak má žiak spracovať nejaký väčší projekt alebo sa má učiť na dôležitú písomku, môže to trvať aj dlhšie,“ vysvetľuje špeciálna pedagogička Katarína Kubasová, ktorá sa venuje aj deťom s poruchami učenia.

Systematickú domácu prípravu považuje za najlepší spôsob učenia sa aj učiteľka Petra Fecková zo Základnej školy Jána Amosa Komenského v Bratislave. Odporúča venovať sa príprave na každý podstatný predmet nasledujúceho dňa zhruba štvrťhodinu. „Dôležitejšie než čas sú pri príprave na vyučovanie systematickosť a pravidelnosť. Ja to volám pätnásťminútovka. Ak sa pripravujem pravidelne, bude mi na učenie predmetu stačiť 15 minút denne. Ak sa na predmet nepripravujem pravidelne a učím sa len na písomku, strávim nad učebnicami oveľa viac času, pričom si samotné učivo zapamätám len na nevyhnutný čas potrebný na napísanie písomky. A potom mi z hlavy vyšumí, lebo sa neuloží do dlhodobej pamäti.“

POMÔŽE AJ PRESNÝ HARMONOGRAM DŇA

Aby si dieťa zvyklo na systematickú školskú prípravu už od prvých ročníkov, vynikajúcou pomôckou je podľa psychologičky Kupcovej presný harmonogram dňa. Tak ako majú žiaci stanovený rozvrh v škole a majú jasno v tom, čo ich celé dopoludnie čaká, popoludní im pomôže orientovať sa domáci rozpis činností. „Mladšie deti sa často boja, že ak budú tráviť čas prípravou na ďalší školský deň, už si potom nestihnú pozrieť obľúbenú rozprávku, zahrať sa a tým pádom sa im do úloh nechce a chcú sa najskôr hrať,“ vysvetľuje.

Radí nakresliť si denný harmonogram, vizualizovaný aj so slovami, veku primeraný, v ktorom je rozpísané, kedy majú deti po škole oddychovať, kedy nasleduje domáca príprava a kedy sa môžu opäť hrať. „Ak dieťa chodí na krúžky, v harmonograme zaznačíme aj to. Deťom vizualizácia veľmi pomáha,“ hovorí Kupcová.

Domáci rozvrh vyvesíme napríklad na chladničku a dieťa podľa veľkosti okienok vidí, koľko času denne má tráviť učením a koľko mu ostáva na hru, čo ho upokojuje.

Vopred stanovený čas prípravy na vyučovanie pôsobí motivačne aj na starších žiakov. Učiteľka Fecková odporúča si na začiatku učenia sa na písomné testy či ústne skúšanie stanoviť presný čas: 45 minút sa budem učiť a potom si dám prestávku alebo už budem mať voľno. Dieťa si tak uvedomí, koľko času sa potrebuje cielene sústrediť, a zároveň dostáva pozitívny impulz, že učenie nebude trvať pridlho.

UČIVO ZABALIŤ HODINU PRED SPANÍM

Zaneprázdnenosť a pracovná vyťaženosť rodičov posúva školskú prípravu a učenie detí často až na večerné hodiny. Špeciálna pedagogička Kubasová to najmä u mladších žiakov považuje za veľkú chybu.

Počas dňa sa dieťa dokáže plne sústrediť na učenie dopoludnia, o tretej popoludní je únavová krivka najvyššie a potom stúpa večer. Dieťa by si malo po škole oddýchnuť, zrelaxovať sa a po 16. hodine je pripravené robiť si domáce úlohy a učiť sa na ďalší deň.

Žiaci na prvom stupni sa podľa Kubasovej nemajú pripravovať na školu vo večerných hodinách. O siedmej večer by už nemali riešiť povinnosti, majú sa venovať hraniu, čítať si knihu alebo si pozrieť rozprávku. „Rozumiem, že ak rodičia dlhšie pracujú, je to náročné skĺbiť so starostlivosťou o dieťa, ale dôležité je to, čo potrebujú deti. Treba si uvedomiť, že zdravý spánok je nevyhnutná potreba detí. Ak idú spať neskoro, nedokážu podávať dobrý výkon, sú unavené, nevedia potom v škole udržať pozornosť,“ zdôrazňuje špeciálna pedagogička.

Upozorňuje aj na fenomén moderných technológií, ktoré ovplyvňujú schopnosť sústrediť sa aj kvalitu spánku. Dieťa pred spaním už nemá hľadieť do žiadnych zariadení. Platí to nie len pre mobilný telefón, počítač alebo tablet, ale aj pre televíziu. „Už počas môjho štúdia, keď ešte neboli súčasné smartfóny a tablety samozrejmosťou, sme sa učili, že aj obyčajný telefonát spôsobí, že mozog je ešte pol hodiny po ukončení volania extrémne aktivovaný. Ak chceme, aby sa dieťa dostalo do spánkového modu, je žiaduce hodinu pred spaním odložiť všetky technológie, najmä tie vizuálne,“ dodáva psychologička Kupcová.

Platí to aj pre starších žiakov na druhom stupni. Ak majú nejaké projektové úlohy, ktoré treba písať na počítači alebo vyhľadávať informácie, je ideálne prestať s tým hodinu pred spaním.

RODIČ SA NEMÁ SPOLIEHAŤ, ŽE DIEŤA TO ZVLÁDNE SAMO

Špeciálna pedagogička Kubasová si myslí, že rodič má žiakovi na prvom stupni s dennou školskou prípravou aktívne pomáhať a nemá sa spoliehať na to, že to nejako dá samo. „Hovorievam, že to, v akom stave má prvák peračník, je vizitka rodiča. Rodič by si mal denne a vo vhodnom čase s dieťaťom sadnúť, skontrolovať si s ním školskú tašku, peračník, spýtať sa, čo robili v škole, a takýmto spôsobom ho viesť k uvedomeniu si zodpovednosti, ktoré nepríde len tak samo.“

Niektorí pracovne vyťažení rodičia už pri mladších deťoch riešia školskú prípravu plateným doučovaním. Špeciálna pedagogička to neodporúča, je presvedčená, že rodič pri učení sa s dieťaťom buduje ich vzájomný vzťah. Vďaka spoločnej príprave dokáže aj jednoduchšie odhaliť, v akých predmetoch je dieťa slabšie a, naopak, v čom je vynikajúce, a tomu prispôsobovať tempo učenia sa. „Je ťažké počúvať, že rodičia nemajú čas robiť si s deťmi úlohy alebo učiť sa. Chápem, že je v dnešnej dobe náročné zháňať financie na slušný život, no akokoľvek kruto to vyznie, je nutné zamyslieť sa nad tým, čo je pre mňa v živote dôležité. Pre dieťa je absolútne najdôležitejšie vedieť, že mama alebo otec je k dispozícii. Rodič, ktorý je do šiestej-siedmej v práci, k dispozícii nie je,“ hovorí psychologička z centra poradenstva a prevencie Soňa Kupcová.

Nájdu sa aj také deti, ktoré sa odmietajú učiť bez rodiča a nie z dôvodu, že to nezvládajú, ale chcú si blízkosť mamy alebo otca užiť aj pri povinnostiach. Najmä u mladších detí je to prirodzené a rodič by to nemal vnímať negatívne. „Sú to deti, ktoré by sa radšej s rodičom hrali, no ak to práve nie je možné, prirodzene využijú situáciu a chcú mať mamu či otca pri sebe aj počas učenia. Robia to nevedome, chcú sa nasýtiť kontaktom s rodičom,“ vysvetľuje psychologička. Zároveň odporúča, aby rodič aktívne pomáhal dieťaťu so školskou prípravou ešte aj v piatom ročníku. Prechodom na druhý stupeň ZŠ sa mnohé veci menia, pribudnú nové predmety, vyučujú ich rôzni pedagógovia, žiaci sa musia premiestňovať do špecializovaných učební - pri zvykaní si na nový systém a väčšie množstvo učiva žiak potrebuje pomoc.

Rodičia nezriedka riešia svoju časovú vyťaženosť záujmovými krúžkami a už aj menší školáci ich často navštevujú viacero. Špeciálna pedagogička upozorňuje, že nie je správne, ak sú deti už od nízkeho veku extrémne zaneprázdnené. „Dopoludnia majú náročný čas vyplnený vyučovaním, popoludní mávajú mnohé deti krúžky, niektoré aj dva rôzne v jeden deň. Takto fungujú takmer celý týždeň. A to je najmä pre menšie deti neprimerane náročné. Odporúčam rodičom držať sa pravidla ‚jeden krúžok a dosť‘.“

Vhodný je športový krúžok, kde sa môže dieťa aktívne hýbať a motoricky rozvíjať. Popoludní by však malo mať oveľa menej organizovanej činnosti a viac voľného času. Napríklad, ak má dieťa päť vyučovacích hodín, bolo by dobré, aby ďalšie dve-tri hodiny nerobilo nič organizované.

AK DIEŤAŤU UČENIE NEJDE, TREBA ZISTIŤ DÔVOD

Deti má škola baviť, na prvom stupni sa majú učiť s ľahkosťou a relatívne rýchlo, zhodujú sa všetky tri odborníčky pracujúce v školstve. Ak musí rodič pravidelne dieťa do školskej prípravy a učenia nútiť, treba hľadať príčinu. „Napojený rodič vie vycítiť, či to dieťa má alebo nemá problémy. Nemusí ihneď presne identifikovať, o čo ide, ale môže sa potom pýtať učiteľky: ‚Je v poriadku, že toľko času strávime nad učením?‘“ hovorí špeciálna pedagogička.

Ak rodič badá na dieťati nechuť pripravovať sa do školy a učiť sa, je namieste riešiť to. Odsúvanie problému môže viesť až k úplnému vyčerpaniu u dieťaťa aj u rodiča, zasiahne to fungovanie celej rodiny. Nevyhnutnosťou je konzultácia v škole a hľadanie riešení s triednym učiteľom a so školským špeciálnym pedagógom alebo psychológom.

Príčinou môže byť zle nastavený celkový režim dieťaťa alebo dovtedy neodhalená porucha učenia. Ak ani po viacerých pokusoch odborníkov zo školy žiadne riešenie nezaberá, je potrebné osloviť centrum poradenstva a prevencie.

„Za nezáujmom a nechuťou dieťaťa pripravovať sa do školy, chodiť do školy môže byť tisíc dôvodov. Rodič by mal mať k dieťaťu blízko a nájsť si čas na debatu o škole. Pýtať sa, čo je v nej fajn, čo naopak nie, a tak môže zistiť, či má dieťa problém v kolektíve, s učiteľom alebo s učením. Alfa a omega je rodič. Ten by mal prvý zachytiť signály, že niečo nie je v poriadku,“ prízvukuje tiež psychologička z centra poradenstva a prevencie Soňa Kupcová.

Pri starších školákoch je vhodné viac rozlišovať, či sú nechuť a problémy s učením celkové, alebo je to len záležitosť jedného-dvoch predmetov.

Učiteľka Petra Fecková hovorí, že máloktorému dieťaťu na druhom stupni ide všetko s ľahkosťou a bez akejkoľvek pomoci. Ak žiakovi nejaký predmet robí veľké problémy a rodič ako pomocník už na to nestačí, je vhodným riešením doučovanie. „Ak sa systematicky zameriame na zlepšenie oslabenej úrovne u žiaka, dokážeme ju zlepšiť aspoň čiastočne,“ hovorí.

Soňa Kupcová psychologička: Hovorievam, že to, v akom stave má prvák peračník, je vizitka rodiča. Rodič by si mal denne a vo vhodnom čase s dieťaťom sadnúť, skontrolovať si s ním školskú tašku, peračník, spýtať sa, čo robili v škole, a takýmto spôsobom ho viesť k uvedomeniu si zodpovednosti, ktoré nepríde len tak samo. Katarína Kubasová špeciálna pedagogička Za nezáujmom a nechuťou dieťaťa pripravovať sa do školy, chodiť do školy môže byť tisíc dôvodov. Rodič by mal mať k dieťaťu blízko a nájsť si čas na debatu o škole. Pýtať sa, čo je v nej fajn, čo naopak nie, a tak môže zistiť, či má dieťa problém v kolektíve, s učiteľom alebo s učením. 

Zdroj: Beáta Obradovičová, denník N