Ako odhaliť u detí problémy s čítaním?

Učiteľ a spolu s ním aj rodičia by mali spozornieť už pri prvých náznakoch problémov pri čítaní. Ak tak neurobia, dieťa si problém nepochopenia prečítaného textu so sebou prenáša do vyšších ročníkov. Text síce prečíta, ale nerozumie mu. Ako odhaliť prvé varovné signály a ako podporovať u detí rozvíjanie čítania s porozumením? V závere článku nájdete ukážky, ako možno u detí rozvíjať čítanie s porozumením. 

Bude vedieť dobre čítať?

Veku primeraná komunikácia a reč sú jedným z predpokladov pre úspešné osvojenie čítania. Platí zásada, že reč dieťaťa v predškolskom veku, pred vstupom do školy, by mala byť zrozumiteľná, čistá, bez chýb vo výslovnosti. Jednou z podmienok na úspešné zvládnutie čítania je jazyková citlivosť a gramaticky správna reč s primeranou dĺžkou viet (viacslovné vety so  spojkami). V tomto veku by sa u detí už nemali vyskytovať gramaticky nesprávne tvary slov, ako napríklad: dva okuliare, videl troch mravci, ona prišiel domov. Dieťa vo veku pred nástupom do školy by malo zvládnuť prerozprávanie príbehu či prežitej udalosti. Rozprávanie príbehu má byť u šesťročných detí jasné, v správnej následnosti udalostí, výstižné, plynulé a s použitím súvetí. 

Ďalšou dôležitou schopnosťou pre čítanie je fonologické uvedomovanie, ide najmä o uvedomovanie si zloženia slov zo slabík a hlások. Pred vstupom do prvého ročníka by malo byť dieťa schopné identifikovať prvú a poslednú hlásku v slove, prípadne rozložiť slovo na hlásky, napr. slovo les na l-e-s. 

TIP PRE RODIČOV: Fonologické uvedomovanie môžete trénovať napríklad aj hrou na robota, ktorý slabikuje slová. Deti tiež baví hra na vytlieskavanie mien predmetov, ktoré vidíte pri ceste autom (au-tá, kve-ty, pa-ne-lá-ky). Alebo ďalšou možnosťou je hra, v ktorej má dieťa za úlohu vymyslieť čo najviac slov na rovnakú hlásku (L: lata, Laco, lyžica).

„V oblasti kognitívnych (poznávacích) schopností je pre dieťa nevyhnutná pamäť, ktorá sa prejavuje v schopnosti osvojiť si krátke básničky, piesne či riekanky. Pamäť je schopnosť, ktorú dieťa potrebuje na zapamätanie písmen, slov, ich významu a tiež na zapamätanie prečítaného textu. Trénovať ju môžeme pri učení sa básničiek, pesničiek a riekaniek. Pracovná pamäť je vlastne „dočasná“ záložňa pre informácie, ktoré momentálne nepotrebujeme. Informácie tam odložíme (robíme tak počas čítania), no o chvíľu ich aktivujeme a použijeme ich pri reprodukcii prečítaného textu. Táto kognitívna funkcia je dôležitá pre úspešné reprodukovanie textu,“ vysvetľuje Mgr. Hana Laciková, PhD. zo súkromnej špeciálno-pedagogickej poradne Inštitút detskej reči v Bratislave. 

TIP PRE RODIČOV: Účinná je hra, v ktorej má dieťa za úlohu zapamätať si 4 až 5 slov. Povedzte dieťaťu niekoľko slov (napr. pes, mačka, sliepka, hus, myš) a dieťa ich má zopakovať v presnom poradí. Obmenou je úloha s tréningom aj zrakovej pamäte (zapamätanie obrázkov). Dieťa si má zapamätať 4 — 6 vyložených pexesových kariet, tie sa potom otočia a dieťa ich má v presnom poradí vymenovať.

Kľúčová rola učiteľa

Učiteľ je prvý, kto si všimne ťažkosti s čítaním, nakoľko vie porovnať jednotlivé deti v triede a vie kompetentne posúdiť vážnosť zaostávania či stagnácie dieťaťa oproti rovesníkom. Stačí sa poradiť s odborníkmi, pohovoriť si s rodičmi a v prípade potreby poslať dieťa na odborné vyšetrenie. Tu je dôležité povedať, že odlíšiť dyslexiu od slabého čítania je náročné aj pre odborníkov a vyžaduje si to dôslednú diagnostiku. Orientačným predpokladom dyslexie u dieťaťa na prvom stupni môže byť nezáujem o učenie, ale tiež skutočnosť, že dieťa dosahuje v slovenskom jazyku o dva stupne horšie výsledky (známky) ako napríklad z predmetu matematika. 

Čítanie sa skladá z techniky čítania a z porozumenia prečítaného  textu. To znamená, že dieťa môže mať ťažkosti v jednej oblasti alebo súčasne v porozumení aj v technike čítania. Porozumenie pri čítaní považujeme za cieľ a základný spôsob učenia. Poruchy čítania negatívne ovplyvňujú úspešnosť dieťaťa v škole, sú vážnou prekážkou efektívneho učenia sa, a tak v mnohých prípadoch i zdrojom emocionálnych porúch a neuróz. 

Príčiny ťažkostí pri osvojovaní čítania môžu byť:

• nedostatočný intelektový potenciál žiaka,

• zdravotné problémy — časté absencie v škole,

• porucha zraku,

• porucha sluchu,

• porucha pozornosti,

• nedostatočná podpora rodinného prostredia,

• nesprávny didaktický postup osvojovania čítania a pod.

• osobitnou kategóriou porúch čítania, ktorej východiskom sú špecifické deficity, je dyslexia, t. j. špecifická vývinová porucha čítania.

Pozor na varovné signály – napr. dvojité čítanie

V praxi sa odborníci stretávajú s odhalením problémov s čítaním v rôznom veku detí. V niektorých prípadoch je to na začiatku školskej dochádzky, u iných v treťom ročníku a v niektorých prípadoch oveľa neskôr, napr. v piatom ročníku. Prečo je to tak? „Niektoré deti si vybudujú vďaka dobrej inteligencii pomerne efektívne kompenzačné mechanizmy, ktoré im do istého veku vystačia a okolie ani nezaregistruje ťažkosti dieťaťa v čítaní. Avšak niekedy tieto spôsoby „maskovania“ začínajú u dieťaťa zlyhávať pri zmene podmienok, napríklad pri väčšom nápore učiva v spomínanom 3. a 5. ročníku, pri zmene pedagóga, pri zvýšení náročnosti učebnej látky. Pri snahe zrýchliť tempo čítania si deti často zvolia stratégiu nesprávnej techniky čítania, a to dvojité čítanie. Dvojité čítanie znamená, že dieťa si prečíta slovo najskôr potichu (po hláskach, slabikách, prípadne celé slovo) a potom ho prečíta ešte raz nahlas,“ vysvetľuje Hana Laciková. 

Tento spôsob čítania narušuje plynulosť a samozrejme aj porozumenie prečítaného textu. Kvôli nesprávnej technike čítania a pomalosti, veľkej chybovosti pri čítaní nedokáže potom žiak presne zreprodukovať, o čom čítal. Vtedy hovoríme o ťažkosti s reprodukovaním textu, prípadne môže ísť aj o problém s porozumením prečítaného textu. 

Séria pracovných zošitov Tajomstvá sveta pre 1., 2., 3. a 4. ročník ZŠ, ktoré krátkymi, pútavými a zaujímavými príbehmi a na ne nadväzujúcimi súbormi úloh učia žiakov pracovať s textom. Úlohy sú formulované a koncipované spôsobom ako úlohy v testovaní 5 a 9, či PISA, a teda slúžia ako predpríprava na testovanie na 2. stupni ZŠ.

Nečítajte doma na čas!

Orientačne by sme mohli povedať, že hranica sociálnej únosnosti pri hodnotení rýchlosti čítania je približne 60 správne prečítaných slov za minútu na konci 2. ročníka základnej školy. Ide však o veľmi orientačné hodnotenie, pričom odborníci dnes už naozaj neodporúčajú cielené hodnotenie čítania na čas, keďže to stresuje žiaka a nie je to vždy zárukou dobrého porozumenia prečítaného textu.

Ako sa rozvíja čítanie s porozumením?

Počas prvých dvoch rokov školskej dochádzky si dieťa osvojuje techniku čítania. Po druhom ročníku hovoríme už o zdokonaľovaní techniky čítania, zvýšení porozumenia a skvalitnenia schopnosti reprodukcie prečítaného textu. Vyplýva to z cieľa čítania, ktorým je porozumenie prečítanému textu a schopnosť vedieť o prečítanom hovoriť. Teda čítanie s porozumením je základný spôsob učenia sa. 

Neporozumenie prečítaného textu výrazne zasahuje do úspešnosti aj v ostatných predmetoch, nakoľko čítaním sa dieťa učí a nadobúda nové vedomosti a poznatky. Napríklad pri porozumení zadaní úloh vo vyšších ročníkoch z predmetov, ako sú matematika, zemepis a pod. Pomalé čítanie ovplyvňuje rýchlosť vypracovania zadania pri samostatnej práci a tiež pri písomných prácach, to ovplyvňuje výsledok práce a následne hodnotenie žiaka pedagógom. 

Ak podceníte problémy s čítaním, môže to mať následky

U detí s problémami pri čítaní sa vytvorí „začarovaný kruh“. Neschopnosť čítať spôsobuje zhoršenie známok, kvalitu sústredenia a znižuje snahu dieťaťa. Neúspech v škole zvyšuje nechuť dieťaťa k učeniu. Stupňuje sa napätie v rodine aj v škole a dieťa začína byť označované za lenivca, neporiadneho, nepozorného a niekedy i za „hlúpeho“ žiaka. Vynaložená námaha sa neodráža na výsledkoch v škole. Pri strate trpezlivosti dostane od rodičov i tresty za zhoršenie prospechu v slovenskom jazyku i v iných predmetoch. Učenie a škola sa stávajú najväčším nepriateľom. Samotné dieťa rezignuje: „Načo sa budem učiť, keď aj tak to potom neviem a mám zlé známky?“

„Nechuť do učenia sa stupňuje a veľakrát nastupuje u samotného dieťaťa pocit menejcennosti, zníženie sebavedomia a často aj poruchy správania. V škole je dieťa buď utiahnuté, smutné alebo, naopak, začína vyrušovať, odmieta pracovať na hodine, písať úlohy, zamestnáva sa nevhodnými činnosťami a nechce doma čítať. Niekedy je sprievodným znakom i somatizácia (zdravotné ťažkosti na báze psychickej záťaže) a iné zdravotné ťažkosti ako spôsob kompenzácie či úniku od školských povinností. Najmä ráno pri odchode do školy sa dieťa sťažuje na bolesť brucha a pod. Môžu sa pridružiť i neurózy či záškoláctvo. Nič sa nenapráva tak ťažko ako nezáujem dieťaťa o učenie a jeho frustrácia z neúspechu. Najťažšie sa ošetruje detská duša zranená dlhodobým neúspechom,“ vystríha Hana Laciková. 

Stiahnite si ukážku aktivít z pracovných zošitov Tajomstvá sveta z RAABE, ktoré rozvíjajú u detí čítanie s porozumením TU.