Ako budú vyzerať reformy slovenského zdravotníctva?

V online diskusii organizovanej ITAPA sa diskutovalo o našich zámeroch v Pláne obnovy v oblasti zdravotníctva. Na fóre sa zúčastnil sa aj Federico Pratellesi, policy officer DG SANTE z Európskej komisie.

Na úvod zhodnotil, že Fond obnovy a odolnosti, a ako sa bude čerpať v budúcich rokoch, je aktuálna téma. Potvrdil, že v prípade Slovenska Európska komisia pracuje na stanovisku k nášmu Plánu obnovy. Podotkol, že v rámci alokácie zdrojov v zdravotníctve, s tým, že naše zdravotníctvo potrebuje zmenu aj v prípade efektívnosti a kvality. „Preto EK podporuje návrh, aby Slovensko racionalizovalo sieť nemocníc, modernizovalo ich,“ povedal Pratellesi. Aj on skonštatoval, že máme nedostatok zdravotníkov, čo je veľké obmedzenie, a „videli sme to aj počas krízy COVID-19, že Slovensko malo problém vyhovieť potrebám občanov“, reagoval zástupca EK a dodal: „Aj v oblasti efektívnosti zdravotníctva má Slovensko čo doháňať.“ Vzhľadom na to, že momentálne prebieha aktívna diskusia medzi SR a EK, nemohol k téme veľa povedať. „Myslím, že Slovensko má príležitosť, ktorá je raz za život a je inšpirovaná aj krízou COVID-19, aby efektívne zmenilo svoj systém a zrýchlilo a aktualizovalo svoj zdravotnícky systém,“ uzavrel Pratellesi.

Plány

Zástupcami ministerstva zdravotníctva, ktorí majú na starosti prípravu, nastavenie a diskusiu s EÚ v rámci Plánu obnovy a odolnosti v témach zdravotníctva, boli Oskar Dvořák, generálny riaditeľ Sekcie reformnej agendy MZ, a Iveta Griačová, generálna riaditeľka Sekcie efektívneho hospodárenia MZ. „Veľmi dôležitú úlohu hrá v tomto procese aj ministerstvo financií, keďže ono je jedným kontaktným bodom, je pri všetkých vyjednávaniach a my, jednotlivé rezorty, sa potom podieľame na konkrétnych kapitolách,“ pripomenul na úvod O. Dvořák.

Podľa neho je potrebné si uvedomiť, že Plán obnovy je jeden z mnohých finančných nástrojov a celková reforma je oveľa širšia ako to, čo ukazuje Plán obnovy. „Nebudem veľmi konkrétne hovoriť o konkrétnych opatreniach a alokáciách, pretože to ešte nie je známe a oficiálny, finálny dokument, ktorý sa mení z týždňa na týždeň, bude známy o niekoľko mesiacov, mal by ísť aj do medzirezortného pripomienkového konania, kde bude predstavený verejnosti,“ zhrnul Dvořák. A doplnil: „Sústreďujeme sa na tri veľké komponenty. Je to zdravotná starostlivosť, ktorá obsahuje viaceré zložky, bude tam nakoniec aj primárna starostlivosť, bude tam akútna starostlivosť, digitalizácia, nemocničný informačný systém sa tam snažíme presadiť, telemedicínske prvky a samozrejme, najväčšia alokácia bude na výstavbu nemocníc.“ Tiež povedal, že „tu neboli žiadne pripravené projekty, keď sme prišli, neboli žiadne implementačné kapacity, takže my na tomto aktívne pracujeme a súčasťou Plánu obnovy bude aj vytvorenie nových implementačných kapacít.“ Následne komunikoval, že „ďalšia alokácia ide na duševné zdravie, sústredenie sa na komunitné služby a tretím komponentom je dlhodobá starostlivosť“. 

K téme nemocníc reagovala Iveta Griačová, „na MZ sa naozaj snažíme pozerať holisticky na celú reformu, snažíme sa urobiť to najlepšie. Tým, že sa dívame na celý hodnotový reťazec od prevencie cez primárnu starostlivosť, ústavnú zdravotnú starostlivosť až po dlhodobú a paliatívnu, snažíme sa holisticky všetky problémy pokryť.“ „Máme obrovský infraštruktúrny dlh, ktorý je niekoľko miliárd eur. Máme vyše 80 nemocníc, z ktorých drvivá väčšina je skoro 50 rokov stará, má nevyhovujúcu infraštruktúru, nie je v nich možné procesne nastaviť tú medicínu 21. storočia, ktorú by sme chceli,“ zhrnula Griačová. Podľa nej tak zdravotnícki pracovníci pracujú v prostredí, ktoré im nedovoľuje plne sa sústrediť na pacienta, sú zaťažení procesmi, ktoré sú vysoko administratívne náročné. „A keby sme mali povedať ,patient first‘, v centre všetkého je pacient, tak v našich nemocniciach to dnes, žiaľ, nie je možné,“ skonštatovala Griačová.

Podľa nej reforma, ktorú dnes nazývame optimálna sieť nemocníc, vyjadruje všetko to, čo potrebujeme v najbližších minimálne 10 rokoch spraviť na to, aby sme sa pohli v kvalite poskytovaných služieb a v kvalite toho, čo pacienta čaká v nemocnici. „Reformu sa snažíme urobiť tak, aby pokrývala všetko nielen na obdobie Plánu obnovy, ale naozaj na obdobie 10 a viac rokov. Výstavbou alebo rekonštrukciou nemocníc celú reformu neurobíme, to je len začiatok,“ zhrnula Griačová.

Nová nemocnica

Z diskusie vyplynulo, že Slovensko má v súčasnosti najlepšie pripravený projekt novej nemocnice v Martine. Koordinátorka projektu novej Univerzitnej nemocnice v Martine, ktorá posledné tri roky koordinuje fázy príprav projektu, Martina Antošová na úvod tak oponovala O. Dvořákovi, ktorý povedal, že nenašli žiadny pripravený projekt na ministerstve zdravotníctva. „Projekt novej Univerzitnej nemocnice v Martine sa naozaj robí už tri roky a momentálne je hotová projektová dokumentácia pre územné konanie, ktoré sa vybavuje,“ uviedla M. Antošová. Podľa nej v nadväznosti na reformy existuje viacero problémov. „Prvý problém, ktorý sa diskutuje na úrovni zdravotníctva, je, či projekt je školský. Keďže ministerstvo zdravotníctva nemalo kapacity, aby sa pustilo do prípravy takýchto veľkých infraštruktúrnych projektov, projekt v súčasnosti pripravuje lekárska fakulta,“ povedala Antošová. Ako ďalej uviedla, podľa nej to nie je zlý nápad, pretože Lekárska fakulta v Martine poskytla svoje kapacity, či už odborné, profesijné, ale aj finančné, na to, aby pripravila projekt do takejto fázy.

Následne upozornila na zdravotnícky personál. „Po druhé je potrebné si uvedomiť, že žiadna reforma sa nedá robiť bez personálneho zabezpečenia. Pokiaľ chceme mať dôkladnú a dobrú, kvalitatívne na úrovni, či už primárnu starostlivosť, ústavnú starostlivosť alebo následnú starostlivosť, musíme k tomu vychovať ľudí. Musíme pripraviť odborných zdravotníckych profesionálov, ktorých, ako vidíme aj teraz v čase pandémie, je nedostatok,“ reagovala Antošová. Ako príklad uviedla dostatočný počet ventilátorov, ale na druhej strane nemáme dostatok profesionálov, ktorí ich vedia obslúžiť. „Druhým faktom, ktorý sa týka personálneho zabezpečenia, je to, že nemáme mladým lekárom čo ponúknuť. Infraštruktúra je zastaraná a medik pregraduálneho štúdia potrebuje vidieť medicínu 21. storočia. Univerzitná nemocnica by mala byť na to, aby bola vybavená čo najmodernejšími technológiami, aby bola postavená na čo najkvalitatívnejších a najefektívnejších procesoch, aby mali možnosť vidieť digitalizáciu v praxi a aby sa cítili v prostredí dobre, aby nám do zahraničia neodišli,“ opísala M. Antošová.

Spomenula aj inovácie. Ako uviedla, „vo všeobecnosti je dokázané, že mladý lekár, ktorý má možnosť realizovať výskum a vývoj a participovať na inováciách, ktoré sa následne zavádzajú do klinickej praxe, tak títo lekári sú oveľa viac motivovaní k tomu, aby poskytovali lepšiu, kvalitnejšiu starostlivosť.“ Apelovala, aby reforma zdravotníctva bola postavená aj na podpore vzdelávania budúcich zdravotníckych profesionálov. Lebo „inovácia nie je vybudovanie polikliniky alebo vybudovanie regionálneho zariadenia, inovácia je napríklad vymyslenie nového metodického postupu, ktorý zlepší diagnostiku, zlepší liečbu, zabráni úmrtiu pacienta,“ zhrnula Antošová.

Zdroj: SITA ( Zdravotnícke noviny)