Články

Agresita žiakov (aj) voči učiteľom narastá. Vedia správne reagovať?

Agresita žiakov (aj) voči učiteľom narastá. Vedia správne reagovať?

Pojmy agresia a násilie sa v súčasnosti čoraz viac vyskytujú v našom slovníku, čo odzrkadľuje skutočnosť, že sa s týmito javmi pomerne často stretávame v bežnom živote. Školstvo je miestom, ktorému sa tieto fenomény nevyhýbajú. Nielenže sa zvyšuje agresivita, narastá aj krutosť. Vedia učitelia, ako správne zareagovať?


Náročnosť učiteľského povolania je aj v tom, že vyučovacia hodina je dejiskom množstva rozmanitých situácií, na zvládanie ktorých je potrebná učiteľova zručnosť.

Agresívne správanie žiaka býva zvyčajne výsledkom pôsobenia viacerých faktorov: osobnostných (napr. agresivita, temperament...), situačných (napr. zosmiešnenie, poníženie, nespra- vodlivosť, bezmocnosť...), získaných či naučených spôsobov správania (napr. istý typ správania v nás vyvoláva isté reakcie).

Prečo je nevyhnutné poznať dôvody agresívneho správania žiaka?

  • Pre adekvátne vyriešenie problémovej situácie.
  • Pre získanie nadhľadu.
  • Pre následné ďalšie vyhnutie sa podobnej situácii a pod.

Vedieť rozpoznať niektoré osobitosti a pracovať s nimi, umožňujú učiteľovi nájsť vhodné riešenie náročnej situácie, no predovšetkým udržať vzťah so žiakom. V praxi sa stretávame s tým, že agresívne správanie žiaka niekedy vyvoláva u učiteľov viacero predsudkov, napr.:

„Je to žiak, ktorý neustále bojuje s ktorýmkoľvek dospelým."
„Je to žiak, ktorý určite nemá dobré vzťahy ani s vrstovníkmi."
„Je to žiak, ktorého doma rozmaznali a teraz nevie, čo so sebou."
„Je to žiak, ktorý má osobné problémy."
„Je to žiak, ktorý má problémy sám so sebou."

Takéto a podobné predsudky nám bránia vidieť veci zo širšieho uhla pohľadu, komplikujú nám skutočné poznanie osobnosti, robia nás strnulejšími. Pokiaľ sa učiteľ stane súčasťou modelu žiakovho správania, je pravdepodobné, že takéto správanie sa môže stupňovať, prípadne sa stane častejším. Agresívne správanie v nás vyvoláva isté pocity, no nemali by sme ostať len pri nich. Úlohou odborníkov, pedagógov by malo byť rozmýšľať v kontexte – klásť si otázku: „Čo sa deje, keď sa takto žiak správa?"

Ako analyzovať agresívne správanie žiaka?
Je pochopiteľné, že priamo v situáciách treba čo najrýchlejšie zasiahnuť. Väčšinou sa nedá počas aktu otvorenej agresie rozmýšľať nad jej hlbším kontextom a plne pochopiť jej príčiny. Následne by však učiteľ mal prejsť retrospektívnou analýzou.

Pomôcť vám môžu otázky:
Ako sa žiak prejavoval počas incidentu (kričal, nadával, išiel do fyzického útoku...)?
Ako sa žiak správal tesne pred incidentom (bol podráždený, nervózny, relatívne pokojný...)?
Čo mohlo byť spúšťačom reakcie žiaka?
Ako žiak reagoval na moje intervencie?
Čo vo mne žiakovo správanie vyvolávalo (hnev, nervozitu, obavu, napätie...)?
Na čo žiak reagoval/nereagoval?
Čo by som nabudúce spravil/-a inak?
Ako som dal/-a, resp. nedal/-a žiakovi (aj triede) najavo, že takéto správanie nie je v poriadku, kde je hranica a kedy ju žiak prekročil?

Súčasťou analýzy incidentu by malo byť učiteľovo rozhodnutie, či niekoho informovať o vzniknutej situácii (rodiča, triedneho učiteľa, iných kolegov, psychologičku, riaditeľa).

Ak si týchto pár otázok položíte vždy, keď sa u žiaka prejaví agresívne správanie, postupne dokážete nielen rýchlejšie analyzovať konkrétnu situáciu, ale aj adekvátnejšie na ňu reagovať.

Aké sú vlastne spúšťače agresívnych reakcií žiakov? Ako môže učiteľ vyvolať agresiu u žiaka? Aké sú to situácie, keď žiaci reagujú útočne? Ako im predchádzať a keď už v triede vzniknú, ako ich riešiť? Viete, čo určite nerobiť a ako rozhodne nereagovať?

Vzťah učiteľ a žiakOdpovede na všetky tieto otázky nájdete v metodike RAABE s názvom VZŤAH UČITEĽ A ŽIAK, ktorá vznikla v rámci národného projektu Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie - KomposyT. Súčasťou jej obsahu sú aj námety na hry a aktivity na rozvoj vzťahov medzi učiteľom a žiakov.

Vedeli ste o tom, že obsah metodiky je – spolu s ďalšími – voľne dostupný online?

Prejdite do bohatého zdroja odborných informácií