Aby sa mladí naučili kriticky myslieť...

„Školy by mali študentov vyzbrojiť na to, aby sa dokázali zúčastniť na politických a hodnotových debatách. Najúčinnejšie je brať mladých ľudí vážne, pýtať sa na ich názory. Nestačí nám učiteľom stáť na pódiu, kázať a očakávať, že si budú písať poznámky. Musíte ich pozvať do debaty, provokovať, inšpirovať, vyzývať do diskusie, hľadať odpovede na naše spoločné otázky.“

Tieto slová vyslovil americký politický filozof Michael Sandel, profesor, ktorý na Harvard University viedol kurz „Justice“ (Spravodlivosť) po dve desaťročia. Zúčastnilo sa ho viac ako 15 000 študentov, čo z neho urobilo jeden z najnavštevovanejších harvardských kurzov. Jesenný kurz v roku 2007 bol s 1 115 zapísanými študentami dokonca vôbec najobsadenejším v histórii celého Harvardu.

Aktuálne aj vydavateľstvo RAABE pozýva do debaty žiakov vyšších ročníkov ZŠ a študentov stredných škôl, a to prostredníctvom celkom jedinečnej dvojice moderných učebných materiálov, aké na Slovensku zrejme nemajú konkurenciu. A to všetko vďaka ich autorovi, ktorým je doc. PaedDr. Viliam Kratochvíl, PhD.

Dvojica materiálov – brožúra a pracovné listy – prinášajú učiteľom a predovšetkým žiakom príležitosť diskutovať, keď hlavným nástrojom na vyjadrenie svojich názorov sa stávajú historické písomné pramene, tzv. učebné figúry. Podľa Viliama Kratochvíla sú to práve historické pramene, ktoré „dokážu oživiť výučbu dejepisu prostredníctvom skúmania osobných skúseností jednotlivcov, ich myšlienkových procesov alebo starostí, životných situácií, osudov rôznych ľudí priamo alebo nepriamo zainteresovaných na historických udalostiach, javoch a procesoch.“

V tomto zmysle brožúra s názvom Pátrame po reči iného s podtitulom: Princíp multiperspektivity teoreticky a prakticky pre vzdelávaciu oblasť Človek a spoločnosť spracováva problematiku školských písomných prameňov pre učiteľov ako prostriedku na rozvoj kritického myslenia a interpretačných spôsobilostí žiakov vo vyšších ročníkoch základnej školy, nižšieho stupňa osemročných gymnázií i na štvorročných gymnáziách, ako aj na stredných odborných školách. 

Brožúra prináša teoretické východiská na prácu s učebnými figúrami, ktoré autor skompletizoval do podoby pracovných listov na kopírovanie. Tie RAABE vydáva pod názvom MULTIPERSPEKTIVITA v 26 učebných figúrach.

Viete, čo je to multiperspektivita?

Názorne ju môžeme ilustrovať na príhode, ktorá sa odohrala v zástupe ľudí čakajúcich na letisku. „Dvaja chlapci sa v ňom naťahovali o zmrzlinu. Pred nimi stála atraktívna žena, ktorá mala oblečený veľmi drahý kožuch. Práve v momente, keď sa okolostojaci dospelí chystali zasiahnuť a povedať chlapcom, aby zmrzlina neskončila na drahom dámskom kožuchu, povedal chlapec druhému: ,Daj si pozor, lebo ti napadajú do zmrzliny chlpy z kožucha tamtej ženy a budeš mať chlpatú zmrzlinu.‘“

MULTIPERSPEKTIVITA v 26 učebných figúrach

Pracovné listy s historickými prameňmi na skúmanie minulosti i prítomnosti

Rozvíjajú kritický prístup a kritické myslenie aj interpretačné schopnosti žiakov vo vyšších ročníkoch základnej školy, nižšieho stupňa osemročných gymnázií i na štvorročných gymnáziách, ako aj na stredných odborných školách. A to všetko vďaka skúmaniu pôvodných historických prameňov, keď vo výučbe dejepisu konštruujeme v konkrétnych učebných figúrach, situáciách pre žiakov dvojitú sociálnu perspektívu, dvojitý uhol pohľadov prostredníctvom školských historických písomných i obrazových prameňov.

• Pomáhajú prostredníctvom historických prameňov, tzv. učebných figúr pátrať po reči iného – inak mysliaceho a konajúceho.

• Rozvíjajú skúmateľské a interpretačné spôsobilosti, kritický prístup a myslenie žiakov.

• Umožňujú žiakom pravidelne si osvojovať istú mieru pochybností a zodpovedného skepticizmu ako jeden z predpokladov skúmania minulosti.

„Žiačky a žiaci by si mali najmä v gymnaziálnom štúdiu pravidelne osvojovať istú mieru pochybností a zodpovedného skepticizmu ako jeden z predpokladov skúmania minulosti a tieto pochybnosti i skepticizmus majú byť niekedy prítomné aj vo výučbe dejepisu, lebo vyplývajú z využitia a kritického zhodnotenia najrôznejších mnohostranných zdrojov informácií, čo je súčasťou historickej metódy. Parafrázujúc francúzskeho historika Rogera Chartiera, sú to postupy, ktoré majú oscilovať medzi istotou a nepokojom. Konkrétnym vyjadrením takéhoto kognitívneho nepokoja je napríklad dlhodobejšie hľadanie odpovedí na zložitejšiu otázku, prečo ľudia rôznym spôsobom interpretujú históriu,“ hovorí Viliam Kratochvíl.

Totiž, ako píše Viliam Kratochvíl: „Pravdu“ možno mať rôznymi spôsobmi. Schopnosť narábať s týmito rôznymi „pravdami“ napokon znamená aj významným spôsobom získavať a nadobúdať hlbšie znalosti, a tým aj lepšie porozumieť danej historickej skutočnosti, čo môže byť postupným výsledkom osvojeného historického myslenia našich žiakov, keď zabudnú, skôr či neskôr, všetky fakty.“

„Historické pramene sú nositeľmi jedinečnej autentickej ľudskej skúsenosti, ľudského príbehu, preto sa v istej perspektíve musia stať integrálnou súčasťou našej výučby dejepisu.“

Viliam Kratochvíl

Kto je Viliam Kratochvíl?

Má dlhoročnú prax vo výučbe dejepisu na základnej škole a gymnáziu. V súčasnosti pôsobí ako docent na Katedre všeobecných dejín FiF UK v Bratislave, kde sa venuje budúcim učiteľom dejepisu. Zaoberá sa didaktikou dejepisu a v jej rámci teoretickými i praktickými problémami tvorby učebníc. Je autorom a spoluautorom komplexu 21 učebníc dejepisu pre základné školy a nižší stupeň osemročných gymnázií z rokov 1994 – 2012. Aj preto už dlhšie spolupracuje s Ústavom Georga Eckerta pre medzinárodný výskum učebníc v Braunschweigu v Spolkovej republike Nemecko, kde aj publikoval niektoré svoje štúdie, okrem nich tiež v Maďarsku, Poľsku a Českej republike. Je členom Medzinárodnej spoločnosti pre didaktiku dejepisu (ISHD). Dlhodobo tiež vedie doma i v zahraničí workshopy o modernej výučbe dejepisu, pretože „minulosť je vždy nová“.

Brožúru Pátrame po reči iného aj pracovné listy Multiperspektivita v 26 učebných figúrach nájdete už teraz v RAABE e-shope TU.

Ukážkový pracovný list:

Ako by ste vy odpovedali na uvedené otázky?