Články
Aby mali radosť z matematiky učitelia aj žiaci
Ako môžete vy aj žiaci formulovať hodnotné zadania úloh? Ako u detí rozvíjať výpočtové zručnosti? Kedy majú deti z hľadania riešení dobrý pocit? Ako je vhodné usporiadať triedu a štruktúrovať hodinu matematiky? Odpovede na všetky tieto otázky prináša druhý diel Didaktiky matematiky II. od uznávaných britských autorov Anne a Len Frobisherovcov, ktorú pre nakladateľstvo RAABE editoval doc. RNDr. Peter Bero, PhD. – uznávaný autor učebníc matematiky.
Keď deti začnú chodiť do prvej triedy, ich schopnosť riešiť v každodennom živote matematické či praktické úlohy je obdivuhodná. Tieto schopnosti by sa mali rozvíjať po celý ich ďalší život. Nanešťastie, nie je možné povyberať do školskej praxe len také úlohy, ktoré by sa vzťahovali na tieto prirodzené vlohy. Bežne sa totiž vyskytujú mnohé aktivity, ktoré sú vnímané deťmi ako mentálne sterilné a neposkytujúce emočnú motiváciu. Proces hľadania riešení by mal byť plodným mentálnym procesom a zároveň aktivitou poskytujúcou pocit zadosťučinenia. V tradičnom prostredí s dominujúcou rolou učiteľa sa schopnosti, ktoré sú dieťaťu vlastné a využíva ich intuitívne, postupne často zoslabujú, keďže sú málokedy využívané – namiesto detí premýšľa učiteľ.
Didaktika matematiky I. a II. je pre učiteľov sprievodcom po svete matematiky a spôsobmi matematického premýšľania. Ak je vaším zámerom vytvárať u žiakov pozitívny vzťah k matematike a hľadáte zásobáreň úloh a zadaní, je to práve toto dielo, ktoré dokáže naštartovať vzťah k matematike u vašich žiakov. Známi britskí autori Anne a Len Frobisherovci zdôrazňujú vo svojej knihe potrebu zmeny postojov žiakov k matematike a možno aj zmeny postoja k matematike u učiteľa. Vychádzajú z toho, že matematika nemá byť len o uvažovaní typu "buď - alebo". Sú presvedčení o tom, že učiteľ by mal hľadať prístup, ktorý mu vyhovuje najviac a v neposlednom rade, ktorý vyhovuje jeho žiakom.
„Dôležitým cieľom nášho prístupu je dosiahnuť, aby sa deti začali učiť samostatne, aby sa rozvinula ich schopnosť samostatného skúmania a hľadania riešení v rámci celého kurikula, všetkých predmetov a oblastí poznania. Každé dieťa by malo mať dôveru v skúmanie vlastných matematických myšlienok namiesto toho, aby im učitelia nastolili svoje úsudky a závery. Deti sa najlepšie naučia hľadať riešenia vtedy, keď to skutočne robiť chcú, keď to nie je len splnenie príkazu učiteľov alebo inštrukcie z učebnice. Vedomosť, ktorá sa zrodí z potreby, a zručnosti, ktoré sa rozvinú pri hľadaní riešenia úloh, nevy-hnutne nadväzujú na to, čo žiak už pozná, vie a dokáže robiť," hovoria britskí autori.
V druhom pokračovaní Didaktiky uvádzajú autori v každej kapitole množstvo úloh na hľadanie riešení.
V knihe učitelia matematiky nájdu:
• Návody na to, ako cez hľadanie riešení úloh rozvinúť vo svojich žiakoch schopnosť myslieť a agrumentovať matematicky.
• Povzbudenie k využívaniu rôznych spôsobov práce a k podpore spolupráce detí na hodinách matematiky.
• Vysvetlenie, prečo nie je nebezpečné nepoznať odpovede a nevedieť nájsť riešenie.
„Učiť deti hľadať riešenia úloh má najväčší zmysel vtedy, keď deti vidia, že vy sami veríte tomu, že proces hľadania riešení je významnou matematickou aktivitou a že tento proces je pravidelnou súčasťou vášho vyučovania matematiky. Každý učiteľ je pre deti modelom či vzorom a mal by teda pokračovať v skúmaní stále nových nerutinných úloh cez ich vyučovanie, aby si zachoval a posilnil svoje nadšenie, vzrušenie a pôžitok, ktoré zažíval, keď úspešne hľadal riešenia úloh po prvý raz," píše sa v knihe.
Viac o publikácii Didaktika matematiky II. nájdete TU.
